papierik.
Z bankomatu mi však „vypadli“ len štyri tisícky a aj tie som musela neobvykle veľmi povytiahnuť. Dokonca sa takmer roztrhli. Pozerám na zem, či mi niekde tá chýbajúca náhodou nevypadla. Bežím do banky. V ruke držím peňaženku, kreditku, štyri tisícky a potvrdenie o výbere piatich. Troma vetami pracovníčke vysvetlím, čo sa stalo. Nechápavo na mňa pozerá. Vraj sa mám posadiť, zdržím sa.
Tak sedím, zatiaľ čo jedna vybehla von k bankomatu a ďalšia to otvára z druhej strany. Tam sa teda určite nikde nezasekli, v to som dúfala. Zatiaľ čo sa ony radia, ja len sedím. V tej chvíli mi napadá všetko, čo sme sa o bankách učili. Cez NBS, podielové fondy, akreditívy až po anglosaské systémy. Mali nás však učiť o tom, že kartičku vám nemusí bankomat vrátiť. Alebo zostatok na účte s potvrdením nesedí. Ale že niekomu zle vyhodilo peniaze, to som fakt nepočula.
Pracovníčky som sa dokonca s nádejou v hlase spýtala: „A už sa vám to niekedy stalo?“ Ona: „Nie! Skutočne nie. Ani som o tom ešte nepočula.“
Pootočím hlavou a zazriem všetky tri rukami opreté o stôl, ako diskutujú a zízajú na nejaký papier. Zrazu sa opäť všetky tri súčasne pozrú na mňa spôsobom: „Tá mladá... Čo nás chce oblbnúť?!“ Jedna vzápätí pribehne, vysvetlí mi, že musím čakať do pondelka.
V sobotu premýšľam nad fúkajúcim vetrom v úvode a tisíckou. Ono to nie je žart! Podľa mňa by niekomu z toho mohlo aj šibnúť. Je jasné, že sa ten bankomat pokazil, ale čo, keď vám pracovníčky neveria. Veď keby som ich chcela okradnúť, vymyslím si niečo dokonalejšie. Alebo radšej skočím na toho chlapa, čo si vyberal prachy predo mnou. Alebo som sa mala tam v banke tváriť viac vyplašene. Práve vtedy som musela mať tú svoju flegmatickú náladu...?
V pondelok mi telefonujú, že môžem prísť. Nakoniec mi vrátia tisícku so slovami: „Medzi remeňmi sa zasekla. Celé sa nám to nakoniec pokazilo. Je to naša vina. Prepáčte...“
Som rada, že sa na mňa už inak pozerá. A poviem to sestre, bratovi, aj susedom. Keď sa im to stane, nech sa určite tvária vyplašene. A hlavne nech nerozmýšľajú nad fúkajúcim vetrom a podobnými hlúposťami!
Autor: Dana Pančurová
