BOJNICE. Na Slovensku máme približne 1320 chránených stromov, veľká časť z nich spríjemňuje ľuďom prostredie už niekoľko storočí. S vekom však prichádzajú aj problémy. Záchrana poškodených a neraz zanedbaných stromov je zložitá a finančne náročná.
K najstarším stromom na Slovensku patrí lipa kráľa Mateja v Bojniciach, Korvínova lipa v areáli hradu Slovenská Ľupča či mohutné torzo duba v Dubinnom.
Vzácne stromy pribúdajú
Ochrane starých stromov sa venuje pozornosť približne od polovice 20. storočia, odkedy začal rásť počet evidovaných významných stromov. Okrem vyhlásenia stromu za chránený môžu krajské úrady životného prostredia vyhlásiť aj ochranné pásma stromov. Náklady na liečbu a záchranu stromov pritom nebývajú malé. V Jelšave, ktorá má výrazne narušené životné prostredie, pred časom zachraňovali vzácny platan javorolistý. Prostredníctvom nadácie Ekopolis získali na jeho liečbu takmer 50-tisíc korún. Vzácny, 250-ročný strom trpel hubovým ochorením a nedostatkom vlahy v pôde. Liečba sa ukázala úspešná, zdravotný stav stromu však naďalej sledujú odborníci.
Aj lipa kráľa Mateja v Bojniciach je pod dohľadom. Mikuláš Letavaj zo Slovenského národného múzea – Múzea Bojnice hovorí, že vďaka pravidelným konzíliám je lipa v dobrom stave.
„Každý rok hodnotia stav odborníci a pripravia návrh opatrení, ako strom udržať v čo najlepšom stave,“ vysvetlil Letavaj.
Strom zasadil podľa legendy v roku 1301 Matúš Čák, stala sa však srdcovou záležitosťou Mateja Korvína. Zdravotne začala lipa zlyhávať v 19. storočí. Vtedajší majitelia zámku – Pálffyovci prvýkrát pristúpili k spevneniu jej koruny. Naozajstný boj o záchranu lipy sa začal koncom 20. storočia, keď sa rozbehlo niekoľko dôležitých projektov. Torzo kmeňa lipy nakoniec zakonzervovali a voľne z neho vyrastajú nové konáre.
„Posledné konzílium bolo optimistické, okrem spevnenia jedného konára nebolo treba urobiť zásadné kroky,“ dodal Letavaj.
Prekvapujúco dobré zdravie
Ďalšia lipa, ktorú spájajú s kráľom Matejom, je na hrade Slovenská Ľupča. Hoci prežil v minulosti požiar aj úder blesku, dobrý zdravotný stav dodnes prekvapuje odborníkov. Kastelán hradu Peter Mosný upresnil, že väčšiu liečbu musel strom podstúpiť naposledy v roku 1993. Odvtedy na ňom robili iba základné ošetrenie. „Na svoj vek je mimoriadne vitálny,“ hovorí Mosný.
Vedú sekvoje a cyprusy
V porovnaní so svetom nedosahujú stromy na Slovensku vekové rekordy, hoci po stránke ekologickej a historickej sú nenahraditeľné. K rekordérom vo svete patria sekvoje, cyprusy či cédre a niektoré druhy borovíc. Sekvoja sa dožije až štyritisíc rokov, cyprusy iba o niečo menej. Vek borovice ostitej v Kalifornii, ktorá dostala príznačné meno Matuzalem, sa odhaduje na 4700 rokov.
