BRATISLAVA. Do prijatia spoločnej európskej meny zostáva na Slovensku 500 dní. Dovtedy musia predovšetkým podnikatelia a orgány verejnej správy zabezpečiť všetky svoje aktivity tak, aby prechod na euro zvládli bez problémov. Najdlhší a najnáročnejší pre obe skupiny bude proces úpravy cien tovarov, služieb a finančných informačných systémov.
Dvojité ceny budú už o rok
V prvej polovici budúceho roku Rada Európskej únie (EÚ) určí presný výmenný kurz, ktorým sa budú všetky ceny v korunách prepočítavať na euro. Podnikatelia musia byť pripravení na duálne zobrazenie cien, ktoré bude povinné najneskôr 30 dní od zverejnenia tohto dátumu.
Podľa Úradu splnomocnenca pre zavedenie eura Igora Baráta by sa duálne ceny mali objavovať od augusta budúceho roku. Od tohto dátumu bude cena v korunách označená väčším písmom a cena v eurách menším.
Od januára sa garde vymení a eurocena bude musieť byť uvedená väčším písmom. Podnikatelia tak v priebehu šiestich mesiacov budú meniť cenovky tovarov a služieb hneď dvakrát.
Pol roka pred uvedením eura do obehu sa nebudú meniť len cenovky v obchodoch. V korunách i eurách budú od polovice budúceho roku označované aj sumy na faktúrach, výplatných páskach, či na výpisoch z účtov. Dvojité oceňovanie bude v platnosti až do konca roku 2009.
Každý podnikateľ zodpovedá sám za to, či správne urobí prepočet cien. Ak so zmenami nezačne už teraz, s ubúdajúcim časom môžu vzniknúť problémy. Prípravy na poslednú chvíľu sa predražia a pri nečakaných komplikáciách už nebude dostatok času na ich riešenie.
Prepočítajú sa aj výkazy a iné doklady
Celý budúci rok sa všetko účtuje v slovenských korunách. Len výsledné, konečné hodnoty účtovných závierok, ktoré sa reálne budú robiť v roku 2009, budú uvedené aj v eurách. Prepočet sa bude robiť pre to, aby firmy, ako aj štátne úrady mohli porovnávať závierky za tieto dve obdobia. Celé účtovníctvo za rok 2009 sa už bude robiť v eurách.
Ďalšou najdôležitejšou vecou pre malých podnikateľov je zmena softvéru registračnej pokladnice. Od polovice budúceho roku budú musieť pokladnice vydávať pokladničné bloky s cenami v oboch menách.
Zároveň bude musieť byť na nich uvedený aj konverzný kurz v plnom, nezaokrúhlenom tvare. Podľa odhadov Národnej banky Slovenska to bude stáť malých podnikateľov 0,1 až 0,4 percenta ich ročného obratu.
Štátne úrady čaká tiež práca
Všetky orgány štátnej správy čakajú podobné povinnosti ako podnikateľov. Predovšetkým musia pripraviť svoje softvéry na prechod na spoločnú menu. Náklady verejného sektora spojené s prechodom na euro sa odhadujú na 0,1 až 0,3 percenta hrubého domáceho produktu. To predstavuje náklady od 1,3 až po 3,8 miliardy korún.
Príslušné orgány verejnej správy a samosprávy budú musieť upraviť množstvo právnych predpisov.
Čo trápi podnikateľov
Slovenská asociácia malých podnikateľov očakáva, že v súvislosti so zavedením eura budú mať podnikatelia problémy v týchto oblastiach:
práca s platobnými terminálmi, úprava elektronických pokladníc, vzory účtovných dokladov, zmeny v účtovníctve a v ročných štatistických a daňových výkazoch, spôsoby zaokrúhľovania a vystavovanie daňových dokladov, duálne oceňovanie a duálny obeh mien, príprava personálu malých a stredných podnikov.
Podnikatelia by chceli aj:
zvýšiť limit výmeny mincí v bankách bez poplatku, pripraviť sociálnu sféru – mzdy vyplácať v drobných bankovkách, stanoviť konkrétne technické požiadavky na registračné pokladnice, stanoviť konkrétny formát daňových dokladov z pokladnice, osloviť daňový úrad, aby stanovil podmienky spracovania účtovných a daňových dokladov a stanovil vzory, pripraviť špecifikáciu technických parametrov pokladníc, ktoré budú vyhovovať daňovým úradom a certifikácii.
Barát: Na euro by sa už firmy mali pripravovať
Duálne ceny sa majú na Slovensku objaviť už o rok. Splnomocnenec vlády pre zavedenie eura Igor Barát upozorňuje podnikateľov, aby už začali na zmeny myslieť.
Čo bude znamenať zavedenie eura pre malých a stredných podnikateľov?
„Budú musieť zabezpečiť úpravu informačných systémov a pripraviť aj svojich zamestnancov. Musia byť tiež pripravení na duálne zobrazenie cien. Každý pritom zodpovedá za prípravu sám, je preto dôležité vyčleniť včas dostatok ľudských, ako aj finančných zdrojov. Štát podnikateľom poskytne všetky potrebné informácie. Špecifické otázky však odporúčam konzultovať najmä v rámci odvetvových komôr, zväzov a združení.“
Čomu budú musieť venovať podnikatelia najväčšiu pozornosť pri prechode na euro?
„Určite najnáročnejšie budú prípravy v oblasti zmeny informačných systémov, kde je možné očakávať aj najväčší podiel nákladov i potrebného času. Tu treba začať skutočne čo najskôr, lebo prípravy na poslednú chvíľu sa predražia a navyše pri nečakaných komplikáciách už nebude dosť času na ich riešenie. Je naozaj dôležité mať primeranú rezervu.“
Viete odhadnúť, koľko peňazí bude stáť podnikateľov prechod na euro?
„Odhaduje to analýza NBS. Podľa nej pôjde v priemere o 0,1 až 0,4 percenta z ročného obratu firmy. Ako každé priemerné číslo, ani toto nemožno brať ako univerzálne platné. Pri malých podnikoch s malým obratom, ktoré budú napríklad musieť investovať do nákupu registračnej pokladnice, lebo tá ich súčasná je zastaralá, môžu predstavovať náklady vyššie percento. Vo všeobecnosti náklady určite pre väčšinu podnikateľov neprekročia rádovo desatiny percenta ich ročného obratu. Je to o dôvod viac začať naozaj čo najskôr. O rok už môže dopyt po dodávateľoch výrazne prevýšiť ponuku.“
Najdiskutovanejšou témou je nákup nových registračných pokladníc a vedenie účtovníctva v obidvoch menách. Čo majú podnikatelia robiť, aby sa vyhli prípadným problémom?
„Tento problém sa často zbytočne „nafukuje“. Celý budúci rok sa všetko účtuje v platnej mene, ktorou bude stále koruna. Len výsledné konečné hodnoty účtovných závierok budú uvedené aj v eurách. Účtovníctvo za rok 2009 už bude zasa celé v eurách.“
Účtovné systémy orgánov štátnej správy budú musieť takisto ako u podnikateľov prejsť zmenou. Koľko bude táto zmena podľa vás stáť a sú rozpočty jednotlivých sektorov verejnej správy na to pripravené?
„Celkové náklady verejného sektora sa odhadujú na asi 0,1 až 0,3 percenta HDP. Teda rádovo miliardy, čo je samozrejme obrovské číslo. Pre jednotlivé organizácie pochopiteľne o žiadne astronomické náklady nepôjde a tieto náklady si už verejný sektor naplánoval do budúcoročného rozpočtu. Ak na to niekde pozabudli, budú musieť načrieť do svojich rezerv, určite so žiadnymi mimoriadnymi injekciami z verejných zdrojov rátať nemožno.“
(th)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
