Spomeniete si ešte, kedy ste hrali na Slovensku majstrovský zápas?
„Samozrejme, bolo to v drese Košíc pred ôsmimi rokmi. Pocity z návratu domov sú vždy krásne, prijatie v Zlatých Moravciach ma veľmi hrialo. Štadión FC ViOn je síce menší, ale o to útulnejší, hralo sa vo futbalovom prostredí. Ľudia boli veľmi žičliví.“
Víťazstvo Petrohradu 2:0 vám do domácej odvety dáva veľmi dobré vyhliadky na postup, vidíte sa už v hlavnej súťaži Pohára UEFA?
„My sme si ani pred zápasom nepripúšťali žiadne prekvapenie, prišli sme vyhrať, a to sa nám podarilo. Nepredpokladám, že by sa v odvete mohol stať nejaký zázrak na náš účet. Aj keby tréner vynechal polovicu mužstva, musíme postúpiť, pretože v klube sú v tejto sezóne vysoké ambície.“
Zo striedačky, na ktorej ste sedeli takmer hodinu, ste si určite stíhali všímať aj súperových hráčov. Zaujal vás niekto mimoriadne?
„Veľmi dobrý výkon podal brankár Peškovič, svoje mužstvo viac ráz zachránil od pohromy. Pravým lídrom bol aj kapitán Greguška. Myslím, že všetci domáci hráči siahli na dno svojich síl, zaujali ma obrovským odhodlaním. Na ihrisku nechali srdce, a to je dôležité.“
Povinná jazda Rusov
Obľúbenou predzápasovou témou boli rozpočty. Petrohrad má na sezónu „badžet“, ktorý je od 20–miliónového ViOnu v korunách vyšší takmer deväťdesiatkrát.
Kvalita v dresoch Zenitu sršala z každého postu, domáci tiež ukázali, že za posledný polrok urobili obrovský skok.
Najbohatší ruský klub si povinnú jazdu u nás spríjemnil dvoma gólmi, tešili sa aj tri stovky fanúšikov, ktorí prišli svoj „Piter“ povzbudiť z viacerých kútov Európy.
V reštauráciách pri štadióne si boleľščici s modrobielymi dresmi a šálmi vodku nechávali nalievať do dvojdecových pohárov, zapíjajúc pivom.
Problémy nerobili, tréner Dick Advocaat atmosféru v hľadisku i na ihrisku prirovnal k priateľskému zápasu.
Domáci tréner Ján Rosinský napriek prehre nezúfal. Sľuboval veľa šancí jeho mužstva, nehovoril do vetra. V zakončení sa však ukázal priepastný rozdiel medzi súpermi, domácim chýbali skúsenosti.
(šk)
