"Mr. Madchester", ako ho prezývali, začínal ako novinár. Pre televíziu Granada absolvent Cambridgu v rokoch 1976-77 pripravoval kultúrny program. Keď videl jeden z prvých koncertov punkovej skupiny Sex Pistols okamžite sa nadchol a do štúdia pozýval ďalšie budúce legendy ako Patti Smith či The Clash. Keď sa na obrazovke objavil opitý Iggy Pop a zasypal divákov nadávkami, vedenie povedalo dosť.
Z vyhadzovu si nič nerobil. Mal kamarátov a čuch na talenty. V roku 1978 založil v Manchestri Factory Records. Vydavateľstvo vydalo albumy čoskoro kultových kapiel Joy Division a Happy Mondays. A keď Wilson otvoril klub Hacienda, zrodil sa fenomén "madchester music". Atmosféru tej doby nájdete vo filme 24 Hour Party People z roku 2002. Do scenára sa dostali aj vymyslené historky a tak Wilson napísal vlastnú verziu udalostí. Faktom je, že k obchodovaniu mal bohémsky vzťah. Vďaka hudobníkom, ktorí mu pomáhali z dlhov, skrachovala Factory records až v roku 1992.
Pre televízny Channel 4 robil After Dark, prvú nočnú šou s otvoreným koncom, v ktorej debatoval s intelektuálmi a celebritami, pre BBC komentoval politické dianie. V tom čase už mal rakovinu. "Zvykol som tvrdiť, že niektorí ľudia zarábajú peniaze a iní robia dejiny. Je to veľmi zábavné, kým nezistíte, že nemáte na to, aby ste zostali nažive," povedal denníku Guardian. (her)
