a vlhšie podnebie. Na pôdu nie je náročný, no neznáša priamy kontakt s čerstvým maštaľným hnojom. Má rád dostatok vápna. Túto koreninu možno pestovať priamym výsevom semena, z predpestovaných priesad alebo vegetatívne - pukmi z odrezkov podzemku. Priamo ho vysievame buď do riadkov vzdialených od seba 60 centimetrov, alebo do hniezd v spone 50 x 50 centimetrov. Semeno klíči pomaly (do mesiaca), preto je vhodné vysievať ho s rýchlo rastúcou značkovacou rastlinou (šalát, reďkovka). Ligurček vysievame v marci až apríli alebo po zemiakoch v júli až auguste do centimetrovej hĺbky pôdy, ktorú potom jemne pritlačíme. Priesady sadíme na stanovište vo vzdialenosti 45 x 45 centimetrov. Vegetatívne ligurček pestujeme zo staršej, asi trojročnej rastliny.

Pri jesennom zbere koreňov oddelíme tenšie pakoreňové odnože s pukmi a očkami s kúskom koreňa (3 centimetre). Vysádzame ich v septembri až októbri alebo na jar v marci až apríli. Na klíčenie potrebuje dostatok vlahy. Pri pestovaní ligurčeka pre koreninovú drogu sa duté kvetné lodyhy v druhom vegetačnom roku nízko pri koreni odrezávajú. Odolný je odolný voči mrazom, dobre prezimuje.

Ligurček pestovaný pre koreň sa po odstránení vňate v septembri až októbri vykope, a to v druhom a najmä v treťom roku vegetácie. Silné korene použijeme na drogu, slabšie s pukmi na ďalšie rozmnožovanie. Čerstvé zdravé listy (vňať) zberáme už v júni až júli prvého roku. Plody zberáme v čase zrelosti.

Korene pred sušením zbavíme nečistoty. Hrubšie podzemky sa pozdĺžne prerežú. Sušíme ich pri teplote do 40 ° C v jednej vrstve na vzdušnom mieste. Dobre usušený koreň je biely a pri lámaní praská. Drogu treba chrániť pred vlhkom, pretože ľahko môže splesnivieť. Vňať sušíme na tienistom a vzdušnom mieste.

Droga ligurčeka lekárskeho má močopudné, zažívacie a odhlieňovacie účinky. Podporuje uvoľňovanie vody z organizmu, zmierňuje zápaly močových ciest i močového mechúra. Všetky časti ligurčeka majú typickú sladkú, neskôr horkú vôňu i chuť. Ligurček sa neodporúča užívať dlhodobo a najmä nie vo vyšších dávkach, pretože silica dráždi obličky. Čerstvou mladou vňaťou a usušeným pomletým koreňom môžeme spestriť chuť jedál. Používajú sa do mäsových polievok (pripomína korenie maggi), do omáčok, k hydine a rybám. Posekané listy dodávajú šalátom vôňu zeleru. Spolu s kôprom a bazalkou tvoria koreninu diétnej kuchyne.

Autor: Magdaléna Valšíková