Obaľovač mramorovaný sa vyskytuje viac v najteplejších oblastiach a v teplejších rokoch, obaľovač pásový v okrajových oblastiach a v chladnejších rokoch. Keďže vinice sa nachádzajú iba v najteplejších oblastiach, dátum začiatku letu obaľovačov nebýva príliš rozdielny a oneskorenie v rámci Slovenska v jednom roku nedosahuje viac ako týždeň. Oveľa väčšie rozdiely sú však v počte odchytených motýľov, a samozrejme, najväčšie bývajú v počte maximálneho odchytu a v jeho termíne. S tým úzko súvisí určenie potreby ochranného zásahu a jeho termínu. Pri chemickej ochrane sa termín ošetrenia určuje podľa náletu motýľov do feromónových lapačov. Prípravky na báze inhibítorov tvorby chitínu treba aplikovať ihneď po vyvrcholení letovej vlny motýľov alebo po nájdení prvých vajíčok vo vinici (počas kladenia vajíčok). Uvedené prípravky ničia aj vajíčka nakladené po ich aplikácii. Biologické prípravky sa aplikujú tesne, to znamená 1 až 2 dni pred liahnutím húseníc, teda 3 dni po vyvrcholení letovej vlny motýľov. Ostatné prípravky sa aplikujú v čase hromadného liahnutia húseníc, to znamená 8 dní po vyvrcholení letovej vlny motýľov.

V praxi je však často problém určiť vrchol letu motýľov obaľovačov. Takmer každý rok nastávajú značné výkyvy v ich aktivite, preto prvú výraznejšiu letovú vlnu presahujúcu prah hospodárskej škodlivosti treba vždy jednoznačne považovať za vrchol letu, keďže vopred sa nedá stanoviť ďalší priebeh letu. Proti jednej generácii postačuje jedno ošetrenie.

Uvedená ochrana predstavuje paušálny spôsob používaný štandardne už viac desaťročí. Avšak chemická ochrana nie je vždy potrebná. V správne obhospodarovaných vinohradoch môžu byť nakladené vajíčka obaľovačov až na 90 percent a viac parazitované prirodzenými nepriateľmi, a to parazitoidom rodu Trichogramma. Podobne húsenice a kukly sú potravou zlatoočiek, lienok, pavúkov, ale aj menších hmyzožravých vtákov (napríklad sýkoriek). Aj mierne zaburinenie s kvitnúcimi rastlinami napomáha rozmnožovaniu všetkých užitočných organizmov. Takisto nízka vzdušná vlhkosť zmenšuje podiel živých vajíčok. Suchý a horúci rok, ktorým je aj tento, obmedzuje množstvo potravy pre motýle, čím zvyšuje ich hynutie.

Škodlivosť húseníc 1. generácie býva pri normálnej násade kvetov do napadnutia 10 až 30 percent kvetenstiev zanedbateľná a možno ju tolerovať. Ochrana býva v tomto prípade účelná iba napríklad pri slabšej násade po poškodení zimnými, prípadne jarnými mrazmi, čo sa však stáva len výnimočne. Hladinou škodlivosti húseníc 2. generácie je ich výskyt asi v 5 percentách strapcov. Úroda pri uvedených poškodeniach nie je ohrozená. Orientačne možno určiť intenzitu výskytu obaľovačov a ich následnú škodlivosť podľa náletu samčekov do feromónových lapačov. Pre 1. generáciu je to 10 až 12 a pre 2. generáciu 8 až 10 samčekov ulovených do lapača za deň.

Oveľa presnejší údaj poskytuje priemerný počet húseníc pripadajúcich na ker. Ak je ich 2 až 5 kusov, až vtedy je ošetrenie potrebné a rentabilné. Avšak za posledné roky nebolo takéto napadnutie v podstate nikde pozorované (len výnimočne). Priemerné škody na úrode spôsobené obaľovačmi môžu v konkrétnom roku dosiahnuť maximálne 5 percent, čo býva v podstate zanedbateľné a nahradené prírastkom na nepoškodených strapcoch a znížením nákladov na postreky. Ak už chce niekto proti týmto škodcom zasiahnuť, mal by urobiť najviac jeden postrek biologickými prípravkami, prípadne takými, ktoré neničia užitočné dravé roztoče. V opačnom prípade si spôsobí niekoľkoročné problémy s oveľa škodlivejšími roztočmi a roztočcami.