Nedeľa, 13. jún, 2021 | Meniny má AntonKrížovkyKrížovky

Lapsusy strážcov demokracie

Nemáme k dispozícii aktuálny prieskum, čo si ľudia myslia o novinároch, ale dá sa predpokladať, že nemalá časť z nich si myslí toto: Novinári sú otravní, podkupní, zavádzajú, škodia, využívajú neprimerané výhody (ktoré získavajú ako úplatky či "pozornos

Úloha novinára je zbierať informácie a dať ich do súvislostí, aby ich pochopili čitratelia. Aj žurnalisti sú však ľudia.Úloha novinára je zbierať informácie a dať ich do súvislostí, aby ich pochopili čitratelia. Aj žurnalisti sú však ľudia. (Zdroj: SITA/AP)

Nemáme k dispozícii aktuálny prieskum, čo si ľudia myslia o novinároch, ale dá sa predpokladať, že nemalá časť z nich si myslí toto: Novinári sú otravní, podkupní, zavádzajú, škodia, využívajú neprimerané výhody (ktoré získavajú ako úplatky či "pozornosti"), sú prinajlepšom diletanti alebo aj hyeny.

Prvotnou úlohou novinára je pomôcť ľuďom pochopiť tú sakramentsky ťažkú vec - realitu okolo nás, upozorniť ich na javy, ktoré si to zaslúžia (či už z pozitívnej, alebo negatívnej stránky) a dať ich do správnych súvislostí.

Nástrahy informačného veku

Objektívni novinári sú neprijateľní pre akúkoľvek diktatúru či autokratických vodcov, ktorí, aj keď ich nemajú možnosť fyzicky zlikvidovať, snažia sa ich aspoň zdiskreditovať. Vo fungujúcich demokraciách sú aj novinári, ktorí sa však bezpečne dokážu zdiskreditovať sami.

Byť novinárom, to sú vždy preteky s časom. Agentúry sa predbiehajú o sekundy, denníkoví novinári o minúty. A na internete ležia vo zvodných pózach tisíce textov, čakajúc na magickú formulku Ctrl + C, Ctrl + V, teda nakopíruj a vlož. To, že opisovať sa nesmie, vieme od základnej školy a napriek tomu aj skúsení publicisti niekedy podľahnú tomuto mámeniu.

A nielen to. V informačnom veku si môžeme nájsť údaje o čomkoľvek. Aj seriózni denníkoví novinári už nechodia do terénu tak často ako ich predchodcovia - máme predsa e-mail, mobily, digitálne diktafóny. Horšie je, keď niekomu napadne urobiť reportáž bez toho, aby sa zdvihol z kresla. Že to je absurdné? Kdeže.

Rekordér Blair

Prvého mája 2003 dal výpoveď z ctihodného denníka New York Times 27-ročný reportér Jayson Blair po tom, čo mu prišli na množstvo podvodov. Štyri roky si bohapusto vymýšľal a kradol, išlo o najmenej 36 falšovaných reportáží. V jeho článkoch sú pasáže opísané od iných autorov, "tvorivo" upravené výpovede ľudí, časti, ktoré mali navodzovať dojem, že autor bol na miestach, o ktorých píše. Mimochodom, Blair veľkú hanbu neutŕžil, naopak, rok po svojom páde vydal autobiografickú knihu. Na druhej strane z funkcií odstúpili šéfredaktor Howell Raines a jeho zástupca Gerald Boyd. Prípadov manipulácie s informáciou je vo svete obrovské množstvo. Medzi posledné patrí napríklad prípad Michaela Finkela z magazínu National Geographic, ktorý fabuloval - spájal niekoľko postáv do jednej, aby posilnil svoj príbeh.

Strážcovia korektnosti

Upravovanie informácií je nebezpečný šport, aktéri si často neuvedomujú, že pri patričnej snahe sa dá na podvod pomerne ľahko prísť. Hlavne, keď sú ľudia, ktorí sa tomu venujú profesionálne.

Blogger Gabriel Šipoš je človek, ktorý sa venuje novinárskej etike v rámci blogu Slovak Press Watch. Takýchto projektov je vo svete viacero. "Okrem vymýšľania a plagiátorstva patrí medzi veľmi vážne novinárske prehrešky korupcia, teda písanie v prospech niekoho za peniaze či dar, zatajenie konfliktu záujmov, neopravenie informácie, o ktorej autor zistil, že bola chybná, či vedomá manipulácia s verejnosťou," hovorí.

Ako pekný príklad korupcie uvádza Šipoš prípad novinára z New York Post, ktorý zobral tisíc dolárov ako dar od majiteľa reštaurácie a potom ju v ďalších dvoch rokoch 15-krát vychválil. Po prasknutí korupcie sa noviny čitateľom ospravedlnili.

Šipoš je prísny a za priestupok považuje aj používanie častí vlastných textov, čo je napríklad v akademickej praxi celkom prípustné - v knihách vedcov sa pokojne môžu nájsť časti textov, ktoré predtým uverejnili formou článku. "Takéto recyklovanie by mal autor oznámiť. Čitateľ v médiách vždy automaticky čaká originálny text. Ak to má byť starý text toho istého autora, nech je tak aj označený."

Za chlebíček, kávu a lyžovačku?

"Zoberú ich na tlačovku alebo niekde na sústredenie do prírody, dajú im darček a potom im zobú z ruky a napíšu, čo chcú," takýto názor má kadekto. Napríklad aj premiér Fico, ktorý vytiahol do boja proti novinárom aj trumf - investigatívne odhalil, že niekoľko ekonomických novinárov prijalo pozvanie poisťovne Allianz na lyžovačku v Alpách, čím chcel povedať, že to, čo o Allianze napísali, bolo kúpené.

Takéto problémy si každá redakcia rieši sama, niekto to berie prísnejšie, iný tolerantnejšie. Fakt je však ten, že byť novinárom je však veľmi transparentné povolanie, jeho prácu sleduje množstvo ľudí. Aj preto majú médiá istú samočistiacu schopnosť. Novinár, ktorý by sa správal ako chameleón a písal pozitívne o tom, kto dá viac, by sa veľmi skoro a bezpečne diskvalifikoval sám.

Firmy či osoby, ktoré potrebujú propagáciu, už pochopili, že je jednoduchšie zaplatiť si služby PR (public relation) agentúry, ktorá im zabezpečí medializáciu. A máme tu ďalší problém - etiku takýchto agentúr. Sú to ony, čo manipulujú s informáciami a novinárov si kupujú? "PR firmy neberiem negatívne len preto, že niektoré konajú neeticky," hovorí Šipoš. Pre spoločnosť sú dôležité, lebo prinášajú do diskusie nové, prípadne zanedbávané informácie a argumenty. Je na novinároch, aby si vybrali tie dôležité, skonfrontovali ich s inými pohľadmi, a sprostredkovali nám to najlepšie. Samozrejme, PR firmy majú svojich platiacich klientov, a preto treba ich informácie vedieť zanalyzovať."

Prehnaný puritanizmus?

Boris Švehlák pozná prácu novinára z oboch strán. Sám ním kedysi bol, teraz vedie PR a reklamnú spoločnosť. "Pozornosti, ktoré dostávajú novinári pre dobré vzťahy, nie sú špecifikom iba tejto profesie," hovorí o aktuálnej téme darčekov a výhod. "Ako chápať rôzne ,školenia' farmaceutických firiem, ktoré sa nekonajú inde ako v tých najexotickejších destináciách? V súčasnosti už majú viaceré redakcie podpísané relatívne prísne etické kódexy. Niektorým našim klientom to robí problém. Napríklad letecká spoločnosť spropagovať novú destináciu. Vopred upozorníme, že neočakávajú ani slovo otejto spoločnosti, ale redaktori "veľkých" celoplošných médií tam aj tak nepôjdu, lebo nemôžu - ani keď si zoberú dovolenku. Myslím si, že tak, ako mnohé v slovenskej žurnalistike, aj toto sa preháňa. Vždy je to vec individuálneho posúdenia, ale redakcie stanovili užšie mantinely než v NHL v porovnaní s európskymi klziskami. Noviny majú informovať. Je etické neplniť si túto funkciu len preto, že informácia sa týka komerčného subjektu? O chvíľu to bude vyzerať tak, že keď sa bude písať o výrobe a produkcii benzínu, nebude sa môcť použiť slovo Slovnaft, lebo podľa niektorých posudzovateľov je to reklama subjektu."

Proti etike

Čo považuje Švehlák za najčastejšie prehrešky voči novinárskej etike? "Je to totálna devastácia zodpovednosti pred publikovaním informácie. Mám skúsenosti z americkej žurnalistiky. Tam sa nielen začínajúci elév, ale ani držiteľ Pulitzerovej ceny neodváži publikovať informáciu bez toho, aby si ju overil minimálne u dvoch od seba nezávislých zdrojov. Keď som pracoval pre Hlas Ameriky a nemal som stanovisko všetkých zainteresovaných, ani som to neposielal, lebo som si bol istý, že to neodvysielajú. Dnes ktokoľvek čokoľvek kedykoľvek kdekoľvek povie, obrazne povedané, na druhý deň je to v novinách."

Za vrchol neetickosti považuje nahrávanie rozhovorov bez toho, že by novinár dopredu oznámil, že má zapnutý diktafón alebo mikrofón a úplne najhoršie je podľa neho tajné nahrávanie na kameru, ktorú drží kameraman pri kolenách a takto tajne a bez vedomia respondenta nasnímané zábery aj odvysiela.

Novinárska etika je veľká a každodenná téma všetkých redakcií na svete. Médiá robia ľudia a tí sú omylní. To by však nemalo spochybňovať význam novinárskej profesie ako takej. Pretože novinári sú ľudia, ktorí strážia demokraciu. A existujú spôsoby, ako sa dajú efektívne strážiť novinári.

Manipulácia s fotografiami

Digitálna fotografia a vyspelé grafické editory dnes umožňujú aj jednoduchú manipuláciu s fotografiami, aj keď retušovanie a fotomontáže za účelom prispôsobenia skutočnosti nie sú vo fotografii zďaleka nová vec.

Najbežnejšou manipuláciou je pridanie alebo ubranie nejakého prvku. Ide väčšinou o to, aby bola fotografia pôsobivejšia, pretože medzi agentúrami vládne konkurenčný boj. Napríklad vymazanie stĺpu alebo inej rušivej veci, pridanie dymu pri výbuchu. Aj keď takýto zásah nemusí meniť význam fotografie, je neprípustný, lebo agentúrna fotografia musí verne odrážať realitu. Príkladom, že aj drobnosť môže zavážiť, je fotografia agentúry Reuters, na ktorej jej autor Adnan Hajj iba zhustil dym po výbuchu v Libanone (na ukážke pôvodná verzia a upravená verzia). Tento zásah (z grafického hľadiska dosť amatérsky) ho stál miesto.

Spravodajský fotograf nemôže ani aranžovať svoje fotografie, ak to urobí, hrozí problém. Jasným faux pas je fotomontáž, teda spojenie viacerých objektov do jedného, pozri fotomontáž Briana Walského z Los Angeles Times.

Fotografa môže stáť miesto aj zmena farebnosti, na druhej strane, otočenie fotografie po vertikálnej osi z kompozičných dôvodov sa nepovažuje za veľký prehrešok, ak na fotografii nie sú prvky, ktoré otočenie odhaľujú (hodiny, materské znamienko, plagát).

V texte boli spracované informácie z článku Gabriela Šipoša Ako sa nenechať manipulovať novinárskymi fotografiami, uverejneného na blogu Slovak Press Watch (spw.blog.sme.sk).

Zhustenie dymu na fotografii z Libanonu stálo Adnana Hajja miesto.

Dve originálne fotografie Briana Walského z Los Angeles Times...

...ktoré autor spojil do jednej. Zo skvelej fotky sa netešil dlho.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  3. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  4. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  7. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov
  8. Od zmesi plynov po sofistikovanú kvapalinu
  9. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát
  10. Tipy a triky na spracovanie letného ovocia
  1. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  3. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  4. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  5. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  6. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  7. Prešovský McDonald’s podržal zamestnancov počas pandémie
  8. Hrajte futbal ako Valábik! Lopty rozdáva po celom Slovensku
  9. Medzi zateplením minerálnou vlnou a PUR penou sú veľké rozdiely
  10. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  1. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 9 883
  2. Dnes ma živí instagram, hovorí bývalá tanečníčka Katarína Jakeš 8 847
  3. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát 8 508
  4. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov 8 211
  5. Osem výnimočných slovenských hotelov pre zaslúžený odpočinok 7 712
  6. Tostov palác - moderné bývanie s atmosférou historických Košíc 7 661
  7. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 7 660
  8. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 7 289
  9. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 7 165
  10. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 6 949
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Francis Fukuyama.

Hlavná myšlienka konca dejín platí dodnes, hovorí americký politológ.


10. jún
Matúš Krčmárik.

Kazateľ konca dejín si za ideou stojí.


10. jún
Christian Eriksen.

Zápas EURO 2020 prerušili, po dohode oboch tímov sa zápas dohral.


Sportnet 6 h

Takýto drastický záver školského roka sme si mohli odpustiť.


11. jún