Bola to dráma. Jedenásťročný Marco utiekol na taliansku ambasádu, lebo chce vraj žiť so svojím talianskym otcom. Rodičia sa rozviedli a súd prisúdil dieťa matke. Chlapec napokon skončil u mamy. Prípad však vyvolal búrlivú diskusiu. Okrem iného o tom, či súdy pri rozvodoch otcov diskriminujú. Pri prideľovaní detí vraj preferujú matky a upierajú mužom ich otcovské práva. Iní zas tvrdia,

že dieťa jednoznačne patrí k matke. Alebo k tomu majú čo povedať aj deti?Marián sa rozviedol. Syn ostal s matkou, na ktorú prepísal aj polovicu bytu. "Ja som to bol, kto odišiel, takže som to považoval za férové," hovorí. "Moja bývalá však začala piť a prestala sa o syna starať. Dala ho ku kamarátke, akože sa ide dať dokopy. Ale začala piť ešte viac, úplne sebazničujúco. Zobral som syna k sebe na podnájom, kým ona chľastala. Požiadal som súd o predbežné opatrenie. Syn dokázateľne žil so mnou, matka pila a nestarala sa oňho, bola aj na záchytke. Keď som žiadal, aby mi súd zveril syna do opatery, s prekvapením som si prečítal verdikt sudkyne, že moja žiadosť nie je odôvodnená. Rozhodli sa od stola, nikto mi nevolal, žiadna sociálna kurátorka ma nenavštívila. Syn zostal so mnou, a jeho matka dokonca odo mňa pýtala výživné. A tak to bolo, až kým nezomrela. Doslovne. Prepila sa k smrti. Potom som už mal na krku dve kurátorky - zisťovali, či sa viem o syna postarať a či mám preňho vytvorené podmienky."

Únia mužov protestuje

Marcova mama sa stala terčom všeobecnej kritiky. Mnohí muži ju odsúdili aj za to, že má nového partnera a čaká s ním dieťa. Viacerí otcovia sú presvedčení, že súdy pri rozvodoch otcov diskriminujú a deti prideľujú takmer bezvýhradne matkám. Myslí si to aj predseda Únie mužov Slovenska Lubomír Balvín z Banskej Bystrice. Podľa neho, ak súd pridelí dieťa otcovi, je to len výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo.

"Naše skúsenosti sú viac ako zlé. Formálne sa síce hovorí, že sa berie do úvahy, ktorý rodič je lepší, ale to len vtedy, keď je lepšia matka. Len čo je lepší otec, toto hľadisko sa nezohľadňuje. V prípade, že sa dieťa žiada k matke, tak sa povie: Rešpektujeme názor dieťaťa. No v prípade, že má dieťa radšej otca, tak prídu policajti a urvú mu ho bez akýchkoľvek zábran, dieťa môže aj vrieskať."

Podľa Lubomíra Balvína ide o potlačovanie ľudských práv, hoci už celé generácie mužov si na to zvykli. "Videli doma, ako to funguje. Keď sa proti tomu postavia, je to horor na 10 - 12 rokov. Takže to poväčšine vzdávajú." Podľa Balvína však sú muži, ktorí sa chcú o svoje deti starať, no "títo otcovia sú prenasledovaní a diskriminovaní". Mnohé matky dokonca sústavne bránia styku dieťaťa s otcom alebo im od rána do večera vykresľujú otcov v negatívnom svetle. "Taká matka by mala mať dieťa zobrané do 24 hodín. Žena môže doslova aj váľať smetiaky, úrady vždy povedia, že dieťa sa k nej pýta. Celé mesiace sa ťahajú súdne konania, zámerne, až je nakoniec nutné konštatovať, že dieťa si na matku zvyklo."

Otcovia si vyberajú

Publicistka Jana Cviková z feministického zdrudženia Aspekt vidí celý problém úplne inak. "Pokiaľ sa bude väčšina starostlivosti o dieťa automaticky očakávať od ženy, bude sa opakovať predpoklad, že ona je tá, ktorá sa vie lepšie o dieťa postarať. Je teda na mužoch, aby prebrali svoj diel starostlivosti, nielen pri rozvode. Napriek tomu, že mnohí otcovia sa aj podľa sociologických výskumov čoraz viac podieľajú na starostlivosti o deti, ťarcha každodennosti ostáva na matkách, otcovia si činnosti, ktorým sa v súvislosti s deťmi venujú, často "vyberajú". Verím však, že každý otec, ktorý má záujem o aktívne otcovstvo, si nájde cestu, ako neopustiť svoje deti aj v prípade, že sa rodičia rozídu. Ide najmä o to, aby súdy nevychádzali zo stereotypov, ale čo najviac skúmali skutočnú situáciu rodiny, teda skutočnú zodpovednosť, ktorú každý z rodičov aj pred rozvodom znášal."

Cviková sa nazdáva, že ak dochádza k diskriminácii mužov v týchto prípadoch, tak je to len dôsledok celoplošnej diskriminácie žien v deľbe práce pri starostlivosti o deti. Je to podľa nej začarovaný kruh. "Narušiť ho možno len novým poňatím materstva a otcovstva, ktoré má byť predovšetkým rovnocenným rodičovstvom."

Nemusel som bojovať

"Nemal som dojem, že by ma diskriminovali," vraví Michal, ktorému súd bez problémov zveril po rozvode do opatery obidve deti. "Veľmi racionálne všetko zvažovali, ťahalo sa to dva alebo tri roky. Deti zatiaľ bývali u mňa. Na každom pojednávaní bola iná sudkyňa, všetko to boli ženy. Nevedeli pochopiť konanie mojej bývalej manželky. Odišla od nás, a to je nepredstaviteľné. Mal som to teda uľahčené, nemusel som si deti vybojovať. Súd rozhoduje aj na základe ďalších kritérií, nezávislých posudkov z odboru psychológie. Aj to bolo v môj prospech."

Michal tvrdí, že ak rodinu opustí žena, je to vysoko neštandardná situácia. Sám si chcel po rozvode zachovať maximum pôvodného života . "Aj pre deti, aj pre mňa. Manželka sa pustila úplne do neznáma. "Našla si iného partnera a nevedela, čo bude ďalej. Nevedela, kam ide, kde bude bývať."

Podobnú skúsenosť má Juraj. Žiadosť o rozvod podala manželka a pôvodne syna po rozvode pridelili jej, matke. Juraj sa bál oňho žiadať, aj keď si myslel, že by to pre dieťa bolo možno lepšie. "Ale keď sa neskôr ukázalo, že sama, bez svojich rodičov, sa už o syna nedokáže postarať, rozhodol som sa požiadať o zmenu zverenia. Skôr, ako som to urobil, požiadala o to sama. Súd bez problémov rozhodol v môj prospech." Juraj napriek tomu trval na úprave pomerov, mal totiž problém získať od manželky výživné. "Ona ani neprišla na súd. Sudkyňa o takej vážnej veci ani nechcela rozhodnúť v neprítomnosti matky. Ale nakoniec sme ju s advokátkou ukecali. Vzdal som sa nejakej časti peňazí v manželkin prospech, len aby sa to už rozhodlo."

Mama je len mama

Odkedy vlastne možno prihliadať na názor dieťaťa? "To naozaj záleží od jeho veku a od toho, v akých podmienkach vyrastá," myslí si detská psychologička Gabriela Herényiová. "Nezdá sa mi, aby jedenásťročné dieťa bez akéhokoľvek podpichnutia zobralo taxík z letiska a išlo na ambasádu, lebo chce byť s otcom. Rodičia by si mali uvedomiť, že dieťa zostane navždy ich spoločným dieťaťom. Na začiatku bolo všetko krásne, ľúbili sa a zrazu sa všetko zmení. Najhoršia otázka pre dieťa je: Koho máš radšej? Mamičku alebo ocka? Dieťa má rado obidvoch rodičov. Ide len o to, kto je schopný sa oň postarať. Do určitého veku je to vždy mama, ktorá pozná základné potreby dieťaťa, vie ich intuitívne vycítiť. To neznamená, že muž sa nevie o dieťa postarať, ale predsa len nie je na to stavaný."

Podľa psychologičky možno na názor dieťaťa prihliadať vo veku okolo 15 - 16 rokov, keď už začína byť samostatné. "Je nesprávne odsudzovať mladé ženy, ktoré si nájdu po rozvode partnerov. Som dosť napálená, ako sa tento taliansky prípad medializuje, lebo to ubližuje najmä Marcovi, ale aj dieťaťu, ktoré jeho mama čaká. Určite to na ňu zle vplýva."

Záujem maloletého dieťaťa

"V každom rozhodovaní súdu sa posudzuje zverenie dieťaťa podľa konkrétnych kritérií. Prihliada sa na záujem maloletého dieťaťa, na jeho citové väzby k obom rodičom, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia," píše sa v stanovisku, ktoré nám poskytol hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak. "V žiadnom prípade nemožno hovoriť o diskriminácii niektorého z rodičov, hoci rodič, keď je dieťa zverené druhému rodičovi, s rozhodnutím súdu určite vnútorne nesúhlasí."

Toľko suchá úradná reč. Ako nám "off record" povedali vyššie súdne úradníčky, deti sa väčšinou zverujú matkám, ale až tak veľa mužov v skutočnosti o deti nežiada. Život je určite pestrofarebnejší ako zákon. V prípade rozvedených rodičov by mal víťaziť zdravý rozum. Hovorí sa, že kde sa dvaja bijú, tretí vyhráva. No pri rozvode možno aj prehráva. Maloleté dieťa.