Kniha má názov Objavte svojho vnútorného ekonóma (Discover Your Inner Economist) a pokračuje v šľapajach bestselleru Freakonomics. Ukazuje, ako používať ekonomické myslenie takmer vo všetkých oblastiach života. Od toho, ako si vybrať reštauráciu, až po to, ako prinútiť vaše deti umyť riad. Píše: „Malé pokroky v porozumení motívov vedú k lepším rozhodnutiam, teda k lepšiemu životu."

Kde sa najesť

V reštaurácii si radšej ako obyčajné jedlá objednajte tie najvyberanejšie. Keď už ste investovali do výletu, nemáte dôvod jesť to, čo si môžete navariť aj doma. Z rovnakého dôvodu by ste si podľa Cowena mali objednať viac chodov, ako dokážete zjesť. Preto, aby ste čo najviac ochutnali a zmaximalizovali tak návratnosť vašej jednorázovej investície. Čo nezjete, si zoberiete domov.

Aby ste dostali za svoje peniaze to najlepšie, radšej sa vyberte do reštaurácií v lacnejších častiach mesta. Na tých frekventovaných budú totiž reštaurácie pre masy, prípadne budú predražené.

Nečítajte zbytočne

Ďalej uvádza, že knižný trh nie je iba o užívaní si - veľké množstvo kníh, ktoré sa nakúpia, zostane neprečítané. Ekonóm sa podľa svojej stratégie najprv do knihy ponorí, okúsi zopár kapitol a prezrie si ju od konca. Keď pri tom zistí, že existuje iná kniha viac hodná jeho času, už sa ňou nezaoberá. Z desiatich rozčítaných kníh dočíta možno jednu.

O svojom postupe hovorí: „Prečo by sme sa ku knihám nemali správať brutálne? Treba sa zamyslieť - je toto teraz pre mňa tá najvhodnejšia kniha na svete? Aspoň pre mňa je odpoveď najčastejšie (ale nie vždy) nie."

Ďalšie myšlienky

Na rande by ste zas podľa Cowena mali mať na pamäti ekonomický princíp signalizácie. Napríklad ľudia častejšie absolvujú magisterské štúdium na Harvarde kvôli tomu, čo o nich tento titul povie, ako kvôli tomu, čo sa skutočne naučia.

Ďalej hovorí, že múzeá existujú hlavne pre ich darcov, nie pre verejnosť.

V rodinnom živote je to inak

Podľa Cowena je však v rodinnom živote a v manželstve ťažké správne uplatňovať finančné motívy. Môžu byť totiž kontraproduktívne. Zistil to, keď sa snažil platiť jeho nevlastnej dcére za umývanie riadov.

Na rovnakom princípe uvádza príklad škôlky, ktorá začala pokutovať rodičov, ktorí si vyzdvihli svoje deti neskoro. Situácia sa tým ešte zhoršila. Rodičom totiž pokuta umožnila prepočítať svoje meškanie na peniaze, kým dovtedy bolo otázkou ich zdvorilosti a rodičovskej zodpovednosti.

Učiteľ na virgínskej George Mason University Tylor Cowen rozpisuje viacero podobných myšlienok aj na svojom blogu.

Autor: sb