BRATISLAVA. Prvý štátny rozpočet, ktorý od základu pripravuje vládna koalícia Smeru, HZDS a SNS, podľa úvodných reakcií nespôsobí vážnejšie politické otrasy.
Politici vládnych strán totiž zhodne tvrdia, že aj keď majú k návrhu výhrady, nejde o problémy, pre ktoré by hrozilo zablokovanie rozpočtu. Najmenej spokojné je zrejme HZDS, najviac zasa najsilnejší Smer. Opozícia sa k slovu bude dostávať ťažko, vláda jej hlasy nepotrebuje.
Ministerstvo financií ponúklo v návrhu štátneho rozpočtu pre koaličné trany sedem miliárd korún.
Suma by mala uspokojiť ich priority, ktoré nie sú zahrnuté v rozpočte. V hre je napríklad vianočný príspevok pre dôchodcov alebo znížená sadzba DPH na knihy.
Ministerka práce Viera Tomanová pre dôchodcov na Vianoce potrebuje navyše 1,65 miliardy korún. Podľa poslanca Jozef Buriana zo Smeru sa príspevky budú určite vyplácať.
Ministerstvo práce aj kultúry, ktoré zas tlačí na zníženie DPH na knihy, sú pod kontrolou Smeru.
HZDS ide bojovať
Najnespokojnejší sa zdá minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa. Rozpočet jeho rezortu vraj nezabezpečí konkurencieschopnosť našich farmárov oproti ostatným zo starých členských štátov Európskej únii. Ministra za HZDS sa to dotklo natoľko, že hovorí o sabotáži.
Jureňu podporuje podpredseda HZDS Milan Urbáni. „Nedá sa len všetko osekať, treba niekde aj pridať.“ HZDS podľa neho bude požadovať viac peňazí aj pre ministerstvo spravodlivosti na rekonštrukciu budov súdov.
„Budeme bojovať, aby naše rezorty dostali to, čo by mali dostať, aby mohol byť ich rozvoj. Takto by sa zastavilo všetko v rezorte spravodlivosti aj pôdohospodárstva,“ povedal včera podpredseda HZDS Milan Urbáni. Napriek istej nespokojnosti ministrov z hnutia si poslanec myslí, že sa veci doriešia na koaličnej rade.
Očakáva, že jednotlivé body rozpočtu sa môžu meniť aj v deň, keď sa o ňom bude hlasovať v parlamente.
Zásadné výhrady k rozpočtu má aj ministerstvo zdravotníctva, ktoré patrí Smeru. Jeho hovorkyňa Silvia Balázsiková však zatiaľ nechcela prezradiť aké.
SNS zas prekáža rozpočet ministerstva školstva, kam nominovala ministra Jána Mikolaja. „Minimálne by tam malo ísť ešte pol miliardy,“ povedal poslanec strany Jozef Ďuračka.
Vyjednávanie o konečnej forme bude podľa Ďuračku trvať najmenej do konca októbra. „Možno tam bude 15, možno 20 percent ladenia,“ odhaduje. Debaty sa podľa neho určite presunú na koaličnú radu.
Aj predseda rozpočtového výboru za Smer Jozef Burian očakáva dlhú diskusiu, základné kontúry rozpočtu sa však podľa neho určite nezmenia.
Neskončí to však podľa neho tak ako v období menšinovej Dzurindovej vlády, keď sa v posledné dni pred hlasovaním v parlamente rozdeľovali financie podľa záujmov jednotlivých poslancov.
„Pri každom rozpočte je diskusia otvorená a vehementná,“ tvrdí Burian.
Hladšie ako u Dzurindu?
Aj keď bol vlaňajší prvý rozpočet Ficovej vlády schválený až 12. decembra, prešiel na rozdiel od posledných Dzurindových rozpočtov veľmi hladko a podporilo ho všetkých 85 koaličných poslancov. Koalícia na rozdiel od minulých vlád nepripustila ani jeden opozičný pozmeňujúci návrh.
V inej situácii bola Dzurindova vláda pri rozpočtoch na roky 2005 a 2006. Posledný rozpočet pravicovej vlády prešiel len s podporou nezávislých 79 hlasov a koalícia sa na ňom dohodla v októbri. O potrebe kompromisu hovorilo najmä KDH. Vtedajšia opozícia v súvislosti s hlasovaním hovorila o kupčení s hlasmi.
Rozpočet na rok 2005 ešte podporilo 82 poslancov, aj vtedy však Mikuláš Dzurinda musel počítať s niektorými nezávislými. Dostali sa do neho napokon aj štyri opozičné pozmeňujúce návrhy. Koalícia sa na ňom dohodla až na prelome novembra a decembra.
Pri rozpočtoch prvej a druhej Dzurindovej vlády sa stávalo, že sa pred hlasovaním dala poslancom k dispozícii istá jeho časť, ktorú mohli rozdeliť medzi jednotlivé regióny a na jednotlivé projekty.
Začínajú sa licitácie o rozpočte
Návrh štátneho rozpočtu na budúci rok považuje minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa za sabotáž ministerstva financií vo vzťahu k premiérovi i rezortu pôdohospodárstva, uviedla agentúra TASR. Minister Jureňa, ktorého nominovalo HZDS, si myslí, že súčasná výška dotácií pre farmárov ich poškodí pri konkurenčnom boji v rámci EÚ.
Podľa hovorcu ministerstva financií Miroslava Šmála sú priority poľnohospodárstva už zahrnuté v rozpočte. „Na ostatné je určená ešte aj sedemmiliardová rezerva vlády, ktorá bude predmetom politických rokovaní,“ povedal Šmál.
Zníženie podpory pre poľnohospodárstvo hodnotí analytik ING Bank Ján Tóth pozitívne. Vysoké dotácie do agrosektora totiž nepovažuje za efektívne. „Bude treba ustrážiť, či si tento sektor nevylobuje vyššie výdavky na úkor iných podfinancovaných oblastí,“ povedal Tóth.
Rovnako ministerstvo zdravotníctva zásadne nesúhlasí s návrhom rozpočtu. „Svoje pripomienky sme zaslali ministerstvu financií písomne a určite budeme o návrhu rozpočtu ešte rokovať,“ povedala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Silvia Balázsiková. O prioritách rezortu nechcela zatiaľ informovať.
Tomanová chce navyše skoro tri miliardy
Ministerstvo práce, ktorému majú klesnúť výdavky o 1,5 miliardy korún, chce žiadať o zvýšenie výdavkov približne o 2,7 miliardy. Prioritami ministerstva sú podľa hovorkyne Oľgy Škorecovej vianočný príspevok (1,65 miliardy korún), poskytnutie individuálnej štátnej pomoci na novovytvorené pracovné miesta (678 miliónov korún) a detské domovy (164 milióna korún).
Ministerstvo dopravy upozorňuje, že nezvýšenie jeho rozpočtu bude mať negatívne dôsledky hlavne na hospodárenie železníc a Železničnej spoločnosti Slovensko. „Taktiež bude ohrozená priorita zrýchlenia výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ako aj nedostatočné zabezpečenie údržby a opráv ciest, diaľnic a rýchlostných ciest,“ povedal hovorca rezortu dopravy Marián Jánošík.
Na stagnáciu diaľnic upozorňuje aj Tóth. Tie však chce vládať stavať za účasti súkromného kapitálu.
Nepridelením dodatočných zdrojov v oblasti leteckej dopravy bude ohrozená podľa Jánošíka aj bezpečnosť prevádzky letiskovej infraštruktúry a ochrana letísk. Všeobecná pokladničná správa, ktorá sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšila o vyše 18 miliárd korún, je podľa Šmála položka, ktorá sa v priebehu roku môže meniť. „Je určená na nepredvídateľné udalosti.“
Schodok je v poriadku, ale v úsporách treba pokračovať
Rozpočet podľa Šmála počíta aj so znižovaním počtu zamestnancov o 20 percent. „Je to záväzok vlády,“ povedal. Ministerstvá pritom avizovali, že znižovaním počtu zamestnancov budú mať problémy.
Otvorenou otázkou je odškodnenie poškodených občanov skrachovaných nebankových subjektov. V návrhu rozpočtu sa s tým neráta.
Plánovaný schodok verejnej správy vo výške 2,3 percenta HDP spĺňa maastrichtské kritérium pre prijatie eura. Podľa analytika Juraja Valachyho z Tatra banky je z pohľadu Európskej komisie dôležitejšia výška deficitu ako to, kam idú výdavky. „Až deficit na rok 2009 ukáže, či vláda myslí jeho znižovanie vážne alebo to tento rok robí len pre prijatie eura,“ povedal. K zásadným zmenám oproti predchádzajúcemu „pravicovému“ rozpočtu podľa Valachyho nedochádza. Navrhované zvýšenie príspevku pre prvonarodené dieťa, znížená sadzba na pomôcky pre pomočujúcich sa pacientov, nie sú podľa neho zásadné a rozpočet nenabúrajú.
Viera Fidlušová
