BRATISLAVA. Slovenská vláda tento týždeň oficiálne pripustila, že prijatie eura k 1. januáru 2009 nemusí byť isté.
O určitých pochybnostiach reálnosti vstupu do eurozóny 1. januára 2009 hovorí správa ministerstva zahraničných vecí: „Odhodlanie vlády zabezpečiť vstup Slovenska do eurozóny v roku 2009 a súčasný vývoj plnenia kritérií pre vstup sa zatiaľ reálne neodrážajú v jednoznačne pozitívnom hodnotení pripravenosti Slovenska, ktoré prezentuje Európska komisia a Európska centrálna banka (ECB).“ Práve tieto dve inštitúcie rozhodnú, kedy prijmeme euro .
Vymysleli „akčný plán“
Ministerstvo financií má spolu so slovenskými diplomatmi preto v rámci prijatého akčného plánu zintenzívniť rokovanie s ECB a Európskou komisiou. Vytvoria sa pracovné skupiny na najvyššej a expertnej úrovni, zvýši sa frekvencia zahraničných pracovných ciest a rokovaní. Za hlavné rizikové kritériá pre prijatia eura materiál označuje hodnoty ročnej inflácie a deficitu rozpočtu verejných financií. Ten sa musí zmestiť pod 3 percentá výdavkov štátu. Inflácia zase nesmie prekročiť 1,5 percenta priemeru troch krajín EÚ s najnižšou infláciou.
Intenzívne sa vraj komunikuje aj teraz
Do plnenia akčného plánu sa môže dobrovoľne zapojiť aj Národná banka Slovenska (NBS). Centrálna banka je však podľa jej hovorkyne Jany Kováčovej v týchto aktivitách veľmi aktívna aj v súčasnosti. NBS za jediné relevantné hodnotenie plnenia kritérií považuje konvergenčnú správu, ktorú vydá ECB v júli 2008. Ministerstvo financií je so súčasným stavom plnenia prístupových kritérií spokojné. „Pre nás sú z tohto hľadiska podstatné oficiálne štatistické údaje Eurostatu, a tie sú v poriadku,“ povedal hovorca ministerstva Miroslav Šmál.
Varovania z viacerých strán
Analýza ministerstva zahraničných vecí nie je prvý dokument, ktorý hovorí, že pri plnení kritérií pre prijatie eura ešte „nemáme vyhrané“. Guvernér ECB Jean-Claude Trichet na začiatku júla Slovensku odkázal, že „potrebuje veľmi, veľmi aktívny konvergenčný program, aby urobilo pokrok v procese zavedenia eura k 1. januáru 2009“.
Komisár EÚ pre menové záležitosti Joaquín Almunia pred mesiacom vyhlásil, že Slovensko ešte musí pracovať na splnení podmienok a že krajina by sa mala snažiť o ich udržateľnosť aj v budúcnosti. S ich celkovým plnením však komisár vyslovil spokojnosť.
K téme sa v pondelok pre SME vyjadril aj bývalý guvernér NBS Marián Jusko, dnes šéf Republikovej únie zamestnávateľov. „Ešte nie sme za vodou,“ povedal. Dôvodom sú podľa Juska takzvané balóniky cenovej nákazy, ktoré vypúšťa vláda. Ako príklad uviedol úvahy o raste minimálnej mzdy a zaťažení podnikateľskej sféry ďalšími nákladmi.
Posolstvá Tricheta a Almuniu prečítal ako výzvu a varovanie zároveň.
Za málo účinné opatrenie označil prijatie Akčného plánu exminister financií Ivan Mikloš. „Súčasná komunikácia v oblasti prijatia eura s EÚ je naozaj zlá. Ak si však premiér Fico myslí, že jej zlepšením všetko zachráni, mýli sa,“ domnieva sa Mikloš. Kľúčové bude podľa neho plnenie maastrichtských kritérií, kde vláda robí chyby. Ako príklad uviedol reguláciu cien energií, ktorá podľa neho v dlhodobom horizonte zvýši infláciu alebo sľuby o zvyšovaní výdavkov po schválení prijatia spoločnej európskej meny.
Analytici sú optimisti
Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Juraja Kotiana pozitívom akčného plánu je fakt, že núti spolupracovať politických predstaviteľov a odborníkov. „Ministerstvo financií vstup do eurozóny pripravuje dobre. Dôležitá bude však politická vôla realizovať potrebné opatrenia,“ povedal. Kotian si myslí, že Slovensko je k euru na dobrej ceste, riziká však prináša akékoľvek zvyšovanie vládnych výdavkov. „Či už ide o návrhy zníženia DPH, trináste dôchodky alebo prehlbujúci sa dlh v sektore zdravotníctva,“ povedal.
Analytik Tatra banky Róbert Prega hovorí, že úplnú istotu prijatia eura bude mať Slovensko až v momente doručenia rozhodnutia o schválení inštitúciami EÚ. „Pozitívnu správu nemôžu oznámiť teraz, lebo by hrozilo poľavenie pri plnení kritérií. Tie sa Slovensku teraz plniť darí,“ doplnil Prega.
VIDEOKOMENTÁR Róberta Pregu:
Podľa neho pri rozhodovaní ECB a Európskej komisie bude kľúčová ich dôvera v to, či budeme v dodržovaní kritérií pokračovať aj po prijatí spoločnej meny.
