„Nápadov niekoľko, kumštu málo,“ znie jedna z reakcií na prehliadku v návštevnej knihe. Zo súdka mierumilovnejších, ale o tom potom.
Bio-power, na ktorej sa predstavuje tvorba slovenských, českých, poľských a maďarských umelcov, núti reagovať. A tak, ako je výstava zmesou rôznych vizuálnych médií, ktoré sa pohybujú na rozsiahlej stupnici otvorenosti a vulgárnosti, aj reakcie dosahujú značný rozptyl. Nuda, pobavenie, znechutenie.
Trochu kontroly do tela
Autorka výstavy, nezávislá teoretička z Prahy Zuzana Štefková vychádza zo zásadnej knihy 80. rokov, z Foucaultových Dejín sexuality. Francúzsky filozof v nej definoval termín biomoc ako „explóziu rozličných a mnohých techník, ktoré majú zaistiť podrobenie tela a kontrolu populácie“. Telo je manipulované a disciplinované. A to vďaka prepracovaným systémom, inštitúciám, diskurzom, normám, ktoré mu spoločnosť dávkuje do žíl.
Výstava s témou tela ako poslušného panáčika v spoločenskej hre s prísnymi pravidlami sa, samozrejme, musí dotýkať sexuality. No medzi videami, objektmi, fotografiami či maľbami sa nájde dosť diel, ktoré kontrolu tela reflektujú inak než len cez agresívnu sexualitu a fetišistické chúťky.
„Iné“ je aj video Tamary Moyzes nazvané Miss Roma, v ktorom sa pomocou náročného mejkapu, farebných šošoviek a blond parochne „mení“ Rómka na „bielu“. Účinok jedného z ďalších útokov Tamary Moyzes na rasizmus a predsudky spoločnosti umocňuje ešte zoznam diskoték a barov na Morave, kam miss nevpustili.
Medzi fotografiami s pohlavným údom „ozdobeným“ kolíkmi na vešanie, projekciou s troška drsnejšími sexuálnymi praktikami či maľbami s krvácajúcimi Kristovými rukami, zapôsobia opasky Evi Filovej a najmä video umeleckej dvojice Lucia Tkáčová a Anetta Chisa.
Diéta podľa Ježiša
Filovej dielo Nástroj moci ponúka viacero opaskov, symbol s priehrštím asociácií týkajúcich sa kontroly. Na podvratné, nebezpečné, výnimočné či stigmatizované „živly“ v spoločnosti - napríklad feminizmus, registrované partnerstvo, orgazmus, panenstvo, politiku či kultúru - pripravila špeciálne opasky. Raz s ružovým nápisom, potom s bielym na čiernom podklade, inokedy s perím. Hádajte, čo k čomu patrí.
Lucia Tkáčová a Anetta Chisa opäť raz priniesli do galérie roztomilý humor na účet aktuálnej témy. Ich video zrejme zaujme najmä ženy, ktoré podľahli pôžitkárskemu pokušeniu a teraz sa zmietajú v dileme, ktorá diéta je tá najsprávnejšia. Aleluje diéta, ako sa volá ich video, vybije všetky tromfy aj Edite Sipeky a delenej strave. Rozkošná babička spoza dioptrií prečíta 10 pravidiel, ktoré treba dodržiavať. „Čo by zjedol Ježiš? Vždy sa opýtať túto otázku pred jedlom,“ znie prvé.
No v Médiu čakajú na návštevníkov aj priamejšie diela, intímne orgány pod lupou. Snaha o šok v kombinácii s doslovnosťou môže byť aj dosť nuda. Na vernisáži to zachraňovala reakcia návštevníčky, ktorá po jednom umelcovi trochu špliechala vínom.
Nemal by práve z takejto hysterickej reakcie, mimo noriem a bez kontroly najväčšiu radosť v utorok podvečer Michel Foucault? Alebo mala nahnevaná pani pozornejšie čítať inštrukcie galérijnej inšitúcie? Na dverách bolo upozornenie: „Expozície v zadnej miestnosti nie sú vhodné pre deti do 15 rokov a pre slabšie povahy.“
Nemali sme začať týmto, a nie nebohým Foucaultom? A nemohla by táto výstava byť zastrešená namiesto Foucaulta povedzme filmom S Madonnou v posteli?
|
|
|
|
