Doktorandské štúdium je najvyšším druhom vysokoškolského štúdia. Pre vysoké školy sú doktorandi potenciálnymi mladými vedcami. Kým v zahraničí si ich "pestujú", u nás atraktívnosť doktorandského štúdia má viacero zádrhov. Všetky súvisia s peniazmi.

Štipendiá doktorandov

v porovnaní s platmi v iných odvetviach ekonomiky sú nízke. Mnohí sú finančne naďalej závislí od rodičov. Školy majú obmedzené financie na ich výskum. Veľa doktorandov táto situácia vyháňa do zahraničia.

Podľa prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie Vladimíra Báleša je nevyhnutné zvyšovať počet mladých výskumníkov. Rovnako by sa však mala venovať väčšia pozornosť aj ich bádaniu. "Už dávno sú preč časy, keď vedci ako Albert Einstein stáli v centre pozornosti, hoci dôležitosť vynálezov sa nezmenšila," povedal rektor STU.

Generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl ministerstva školstva Peter Plavčan hovorí, že záujem o doktorandské štúdium by sa určite zvýšil, ak by sa na akademickej pôde vytvorili vyhovujúce životné a pracovné podmienky pre doktorandov, napríklad prostredníctvom účelovej dotácie na internáty. Sociálnemu postaveniu by pomohlo poskytovanie nízko úročených pôžičiek sumou, z ktorej by napríklad manželský pár doktorandov mohol získať primerané vlastné bývanie a finančnú nezávislosť od rodičov.

Prečo sa dali na doktorandské štúdium?

Gabriela Pleschová skončila štúdium medzinárodných vzťahov na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského. Hovorí, že po skončení štúdia sa jej zdalo, že ešte nie je pripravená do praxe. "Povedala som si, že pôjdem na doktorát a naozaj sa niečo naučím. Mala som špecializáciu na Čínu, začala som robiť na ministerstve zahraničných vecí, ale radšej som odtiaľ odišla, aby som získala ďalšie vzdelanie. Doktorandské štúdium mi síce pomohlo, ale uvítala by som, keby malo jasnejšie pravidlá."

Kvalita doktorandského štúdia podľa nej závisí od školiteľa. "Ak máte šťastie na školiteľa, ktorý sa o vás stará, má granty a vie vám priplatiť k štipendiu, uhradiť cesty na konferencie, zoznámiť vás s odborníkmi, získate," hovorí Pleschová. Stáva sa však aj opak.

Soňa Grofčíková minulý rok obhájila dizertačnú prácu a momentálne pracuje ako vedecko-výskumný pracovník na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

"Na doktorandské štúdium som sa prihlásila hneď po ukončení vysokoškolského štúdia. Bolo to skôr náhodné rozhodnutie, ako cielená príprava. Lákalo ma zostať na škole, učiť aprobáciu, ktorú som vyštudovala, teda pedagogiku. Prijali ma na internú formu, na tému z oblasti didaktiky," hovorí. "Za najväčší problém počas štúdia považujem naše výskumné možnosti. Výskum v pedagogike je špecifický tým, že potrebujeme, okrem iného, výskumnú vzorku, na ktorej môžeme rôzne teórie a stratégie aplikovať, overovať. Nám nestačia len laboratórne podmienky, musíme ísť do terénu a ja osobne považujem v súčasnosti za problém získať adekvátnu výskumnú vzorku napr. žiakov, detí, študentov atď. Nie všetky školy a inštitúcie sú ochotné spolupracovať, čo do veľkej miery obmedzuje naše možnosti."

Daniela Kunecová má za sebou prvý rok doktorandského štúdia na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Jej pôsobiskom je Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie, oddelenie fyziky životného prostredia. "Chcela som pracovať vo výskume. Vyhovuje mi voľný pracovný čas, ktorý si určujem sama po dohode so školiteľom. Páči sa mi, že získavam aj pedagogické znalosti. Príprava na cvičenia mi zabrala veľa času, spätná väzba mojich študentov stála za to, hovorí Daniela Kunecová. "Som však trošku rozčarovaná, lebo naše laboratórium sa iba dokončuje, aby mohlo naplno fungovať, a tak celý prvý ročník sa dialo málo vedeckej činnosti. Očakávam, že sa to zlepší. Neviem však, či tu dovtedy vydržím. Chcela by som nazbierať nejaké vedecké výsledky a odísť na konferenciu alebo výmenný pobyt." Z doktorandského platu si nasporím mesačne takých 1500 korún, ale len tak-tak, a to ma ešte podporujú rodičia. Nie je to ktovie aká perspektíva, vyjsť v 27 rokoch zo školy s prázdnymi vreckami.

Nemáme zahraničných doktorandov

Docentka Marcela Morvová z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského je školiteľkou doktorandov už šestnásť rokov. Za toto obdobie sa jej prihlásilo 13 doktorandov, z toho piati štúdium úspešne ukončili a to dokonca paralelne doma aj v zahraničí. Po úspešných pobytoch v zahraničí sa všetci vrátili domov ako tzv. post-doci a aj na Slovensku trvale zostali.

"Ako kompenzáciu počas ich pobytu v zahraničí mi chýba štatút post-dokov aj na Slovensku," hovorí docentka Morvová. Lenže náš vysokoškolský zákon s touto možnosťou vôbec neráta, hoci naša vedecká výskumná základňa je schopná takéto pobyty zrealizovať. Takto sa ukracujeme o schopných ľudí zo zahraničia v čase, keď naši študenti získavajú skúsenosti v zahraničí.

Jej ďalší traja doktorandi sú po ašpirantskej skúške, dvaja štúdium zanechali a traja sú v prvom roku štúdia, resp. tento rok nastupujú.

Podľa skúseností docentky sa na doktorandské štúdium hlási asi 20-30 percent študentov z odboru. "V prípade môjho zamerania nie sú to študenti s najlepším prospechom z teoretických predmetov, ale skôr študenti, ktorí majú záujem o experimentálny typ práce a túžbu po inej forme vzdelávania, bez prehnane veľa mantinelov. V oblasti technológií životného prostredia sa totiž v podnikoch na Slovensku nerobí takmer žiadna veda a jediná možnosť je na vysokých školách. Fyzika a chémia sú najlepším možným vedomostným zázemím pre túto oblasť."

Docentka Morvová upozorňuje, že neexistujú takmer žiadne inštitucionálne prostriedky na činnosť doktorandov v laboratóriách. Ak aj náhodou školy prostriedky dostanú, využívajú sa na osobné ohodnotenia učiteľov, ktorí prednášajú kreditné prednášky a nie na samotnú vlastnú, najmä experimentálnu prácu doktoranda. Jedinou možnosťou doktorandov získať prostriedky na činnosť sú tzv. univerzitné projekty.

Koľko máme doktorantov

Minulý akademický rok bolo na vysokých školách v dennej forme štúdia 3522 doktorandov, z toho 1712 žien, v externej až 6924, z čoho bolo 2937 žien.

Najviac doktorandov mali fakulty Univerzity Komenského, v dennej aj externej forme takmer 2600, Slovenská technická univerzita vyše 1500 a technická univerzita Košice okolo 900.

Doktorand nemá nárok na pôžičku

O niektorých špecifikách doktorandského štúdia hovoríme s pracovníčkou sekcie vysokých škôl ministerstva školstva EMÍLIOU PÁLENÍKOVOU.

Aké má doktorand práva a aké povinnosti?

"Doktorand má práva a povinnosti ako študent podľa zákona o vysokých školách."

Sú doktorandi v postavení študentov alebo zamestnancov?

"Doktorandi sú študenti tretieho stupňa vysokoškolského vzdelania, iba na účely povinných odvodov majú postavenie zamestnanca."

Majú dovolenku alebo prázdniny?

"Závisí od vysokej školy, či doktorandi majú prázdniny, prípadne voľno. Podľa zákona o vysokých školách organizáciu akademického roku si určuje vysoká škola vo svojich vnútorných predpisoch."

Aké majú štipendiá?

"Na štipendium má nárok doktorand len v dennej forme štúdia. Nástupné štipendium je v súčasnosti 13 500 korún, po vykonaní dizertačnej skúšky je to 15 820 korún. Štipendium sa každoročne valorizuje."

Môžu dostávať pôžičky zo Študentského pôžičkového fondu?

"Nie, doktorandi nemajú nárok na túto pôžičku."

Pomoc asociácie

Asociácie doktorandov sú v Európe bežné, tá na Slovensku vznikla pred piatimi rokmi. Členka jej správnej rady Gabriela Pleschová hovorí, že cieľom Asociácie doktorandov Slovenska je zlepšiť kvalitu výskumu mladých vedcov. Identifikujú hlavné problémy doktorandov a mladých vedcov do 35. roku veku, navrhujú ich riešenia, pričom spolupracujú s ministerstvom školstva, univerzitami aj SAV.

Za najväčší úspech považujú presadenie statusu doktoranda ako študenta do novely zákona o vysokých školách.

"Snažíme sa o zvyšovanie štipendií a nástupných platov, riešenie bytovej otázky, zrozumiteľný a transparentný spôsob obsadzovania nových vedeckých a pedagogických miest na univerzitách, hovorí Pleschová. Asociácia robí pre doktorandov každoročne školenia ako kvalitne učiť.