pohybu "na svojom".
Najčastejším nedostatkom vo vyrastajúcich satelitných mestečkách je to, že majitelia pri kúpe pozemku a plánovaní výstavby nezachovajú vhodný pomer medzi zastavanou a nezastavanou plochou. Výsledkom je málo miesta na to, aby vznikla očakávaná oáza zelene a oddychová zóna, ktorá by zároveň umožnila aj oddelenie od susedov a zabezpečenie žiaducej intimity. Na svojom pozemku nemusíte hneď zakladať sad alebo park. Ak však chcete v pohodlí a nerušene relaxovať skúsenosti architektov hovoria: pozemok a dom na ňom treba veľkostne zosúladiť tak, že tretinu pozemku zastaviate a dve tretiny budú určené pre záhradu a zeleň. Do zastavanej plochy je pritom potrebné zarátať aj chodníky a iné spevnené plochy. Takýto pomer dá vyniknúť nielen uniformnému riešeniu záhrady v satelitných mestečkách v podobe trávnika a zeleného plotu po obvode, ale umožní aj ďalšie príjemnejšie variácie v podobe okrasnej, prípadne úžitkovej hobby záhrady, vybudovanie pohodlnej terasy krytej pergolou alebo markízou, vhodnej na vonkajšie stolovanie rodiny a stačí aj pre umiestnenie obľúbeného záhradného krbu.
Vytúžených šesťsto metrov
Za vhodnú veľkosť pozemku, ktorý by mal pri ešte znesiteľných nadobúdacích nákladoch splniť očakávania na relax rodiny a zároveň jej členov zbytočne nezaťažil záhradnými prácami, sa pri súčasnej veľkosti stavaných rodinných domov považuje zhruba 600 metrov štvorcových. Každý meter naviac môže byť prínosom pre kvalitu života, záleží však na tvare. Podľa náročnosti majiteľa na použitú výsadbu a jej výšku, zriadenie okrasnej záhrady na pozemku o veľkosti 600 metrov štvorcových výjde na sumu od 100 000 korún. Ani nie tak pre rastliny (v súčasnosti je dostatočný výber druhov, ktoré dobre rastú aj na tienistých miestach), ako pre človeka je vzhľadom na svetelné podmienky najvhodnejšie, ak je pozemok so záhradou orientovaný aspoň sčasti na juh.
Získať môžete
na umiestnení domu
V rozumnej miere atypické pozemky môžu byť zaujímavé, nerovný terén dá vyniknúť priestoru a vyznieť skalkám, ktoré inak v strede rovnej záhrady pôsobia groteskne, pretože tam nemajú logické opodstatnenie. Veľa priestoru aj na menšom, napríklad štvorcovom alebo obdĺžnikovom pozemku, sa dá po dohode so susedným investorom získať vhodným umiestnením obidvoch domov vedľa seba na hranicu pozemku (nemusí ísť o dvojdom). Od náprotivnej hranice pozemku druhého suseda sa potom týmto spôsobom dá získať želateľný odstup, ktorý umožní, aby sa do priestoru medzi domami dostalo slnko. Vlastný pozemok navyše nie je "rozbitý" a v mnohom uvoľní ruky pri jeho ďalšom využití a tvorbe priľahlej záhrady.
To už je moje!
Mať na Slovensku múr okolo pozemku je vo väčšine lokalít tradíciou. Svoju úlohu tu zohrávajú aj negatívne skúsenosti a obavy o bezpečie. Ak pozemok patrí k tým menším, pre maximálne využitie plochy zostáva zrejme najvhodnejším využitím tradičná trávniková plocha so zeleným obvodovým živým plotom. Ten pri pravidelnom strihaní a starostlivosti dokáže vytvoriť dostatočnú bariéru od okolitých susedov a dokáže, vhodnejšie ako vysoké murované ploty, zabezpečiť súkromie potrebné pre oddych po práci. Nemusí pritom z okraja pozemku zabrať viac ako osemdesiat centimetrov a vhodne zamaskuje zelené záhradné pletivo, ktoré obmedzí voľný pohyb medzi pozemkami. Voľba výšky plotu závisí od majiteľov, treba jej však prispôsobiť výber drevín. Pravidelne strihaný živý plot, ktorý vytvára hrany pri väčšom priestore môže dať vhodný základ pre ďalšiu výsadbu modernej záhrady.
Živý plot však nemusí mať zvyčajnú podobu pevnej, vždyzelenej a pravidelne strihanej bariéry. Tvorivejším prístupom je voľba výsadby voľne rastúcej zelene, kvitnúcimi drevinami, či vybranými druhmi trvaliek.
