Starosta bratislavského Ružinova Slavomír Drozd podpísal územné rozhodnutie o stavebnej uzávere, ktorou sa zastavuje nová výstavba v mestskej časti do nadobudnutia právoplatnosti nového územného plánu Bratislavy. Aj keď sa proti tomuto rozhodnutiu môžu dotknuté strany odvolať, jedno je zrejmé: Druhá najväčšia a druhá najpočetnejšia bratislavská mestská časť sa snaží získať čas na to, aby si samospráva urobila jasno, čo chce s návalom záujmu investorov urobiť. O Ružinove hovoríme so Slavomírom Drozdom.

Ružinov má povesť kľudnej a zelenej štvrte, kde sa dobre býva a kde sú ľudia ochotní za byt zaplatiť veľa peňazí. To láka developerov. Koľko nových zámerov teraz evidujete?

Presný počet zámerov neviem. Ale môžem povedať, že to sú desiatky projektov mesačne.

Menia sa v ostatných rokoch výrazne počty obyvateľov?

Áno, štatistiky potvrdzujú, že Ružinov rastie. Medzi rokmi 2005 a 2006 sa počet obyvateľov zvýšil o zhruba päťsto. Ale za ostatný polrok už pribudlo 1 800 nových obyvateľov. Neprichádzajú však len takí, ktorí sa sem rozhodli prísť bývať len preto, že si tu kúpili byt. Mnohí z mojich rovesníkov, ktorí pochádzali z Ružinova ešte pred rokom 1989 dostali byt na Dlhých Dieloch. Dnes ho predávajú a chcú sa vrátiť do bytov, ktoré im zostali po rodičoch a zároveň sa snažia kúpiť tu byt pre svoje deti.

Čo ich sem podľa vás láka?

To, že ružinovské sídliská ako napríklad Trávniky, či Štrkovec, Ostredky alebo Pošeň boli projektované tak, aby v nich boli aj parky i športoviská.

A nové byty?

Aj tie pribudli. Ďalšie sa stavajú aj v priemyselných zónach, kde nie sú len administratívne priestory. Má to svoje opodstatnenie. Keď pri bizniscentrách nebudú byty, tieto štvrte sa večer vyľudnia. Bytová výstavba ich oživí.

O akú výstavbu majú developeri v Ružinove najväčší záujem?

Určite to sú administratívne centrá v lokalite okolo bizniscentra Apollo. Táto oblasť až po BauMax je určená pre administratívu, ale vstupujú sem aj s bytovými projektmi. K ďalším lokalitám, ktoré lákajú investorov patrí okolie Prístavnej ulice, od Eurovea smerom do prístavu. Ďalšou perspektívnou oblasťou rozšírenia Ružinova bude okolie Slovnaftu.

V bývalých industriálnych oblastiach niet dôvodov na to, aby sa rozvoju bránilo, nech sa tam Ružinov rozširuje.

Vzhľadom na stavebnú uzáveru sú však oblasti, kde rozvoj veľmi nevítate...

Áno, určite ide o prípady zahusťovania vo vybudovaných štvrtiach, ktoré už majú svoju koncepciu. Hovorím o Trávnikoch, Pošni, Štrkovci a Ostredkoch. Stojíme pred otázkou, keď niekto kúpi napríklad budovu materskej školy a chce namiesto nej postaviť osempodlažný dom, či to má svoje opodstatnenie. V Ružinove narastá populácia mladých ľudí. Budú potrebovať zodpovedajúcu infraštruktúru. Akútnym problémom je ale aj doprava. Môžeme stavať domy, nebudú im však stačiť cesty.

Zaväzujete developerov k spolupráci pri riešení dopravy?

Určite, riešenie statickej aj dynamickej dopravy je základná podmienka výstavby. Na to existujú normy.

Nič navyše ako predpisujú normy nežiadate?

Vždy je niečo navyše. Snažíme sa dosiahnuť, aby v okolí projektu zrevitalizovali územie.

Súčasní investori už sú na takéto aktivity pripravení a bývajú ochotní niečo vložiť do životného prostredia v lokalite. Veď obyvatelia dotknutí výstavbou musia znášať nepohodlie. Za kompenzáciu zo strany investora v takomto prípade považujem zveľadenie parku, ihriska. Určite nie napríklad výmenu okien niekoľkých bytov v blízkosti stavby.

O Ružinove mnohí hovoria, že tu chýba občianska vybavenosť. Ľudia nemajú kde nakúpiť. Zmení sa to?

Nastúpil trend veľkých obchodných centier, vyrástol tu Avion Shopping Park. Ľudia si v mieste bydliska chcú už kupovať iba základné veci. Veľké nákupné centrum mestského typu by malo byť vedľa Domu kultúry v bývalom Priore.

Yossaria Plaza s výstavbou mešká. Ako to vyzerá s jej dokončením?

Stále majú platné stavebné povolenie. Komunikujeme s investorom, pretože vykopaná stavebná jama je teraz počas suchého leta zdrojom prachu. Tu nemáme problém s tým, že by obyvatelia centrum nechceli - mal by tam byť bazén, služby... Skôr ich hnevá naťahovanie výstavby.

Štrkovecké jazero so svojimi bonusmi pre bývanie na jeho brehoch funguje ako magnet na nové projekty. Je oblasťou, pre ktorú by ste prioritne chceli stavebnú uzáveru. Ako by malo v budúcnosti vyzerať jeho okolie?

Vyrastal som v Ružinove. Štrkovec, podobne ako ďalší obyvatelia tejto mestskej časti, považujem za relaxačno-športové centrum. Tak ako je lokalita okolo bývalého Prioru stvorená pre obchodno-administratívne centrum, na Štrkovci by mal zostať relax. Toto jazero je preto skutočne prvou lokalitou, pre ktorú chceme vytvoriť plán zóny. Zastavenie výstavby by bolo dočasné. My len chceme cez územný plán zóny určiť, čo by sa tam malo stavať. Ak by niekto v blízkosti Štrkovca chcel postaviť viacúčelovú športovú halu s krytým bazénom, určite nebudeme proti. Ale obstavať Štrkovec obytnými a navyše výškovými komplexmi, nemá zmysel. Navyše by výstavba mohla ovplyvniť samočistiace mechanizmy jazera a tí, čo by sa do nových projektov nasťahovali, by sami boli časom nespokojní.

Pre ktoré ďalšie lokality chcete prednostne spracovať územné plány zón?

Určite to je časť územia okolo križovatky Tomášikova - Ružinovská, ktorá sa dotýka aj už spomínaného Štrkovca, ale aj Ostredkov. Treťou zónou bude Trnávka.

Prečo?

V Trnávke prevažuje zástavba rodinných domov. Developeri tu však nakúpili pozemky a snažia sa postaviť obytné súbory. Naša predstava ale je, aby z Trnávky bola vilová štvrť a nechceme sa tam púšťať do výškových stavieb.

Dokedy by ste chceli mať hotové územné plány zón?

Oslovili sme odborníkov na zonáciu, aby vypracovali zámery. Rátame s tým, že na to budeme potrebovať rok, možno dva.

Dovtedy by mala trvať stavebná uzávera?

Áno. Alebo povolíme iba takú výstavbu, ktorá bude zodpovedať nášmu predpokladanému zámeru.

Veľkým projektom na území mestskej časti je výstavba novej autobusovej stanice a ďalších budov v jej okolí. V tejto veci sa občania rozhodli vstúpiť do tvorby projektu a ovplyvniť ho podľa svojich predstáv...

Samozrejme, ide o veľkú investíciu na území dvoch mestských častí. Na májovom zhromaždení s investorom obyvatelia uviedli svoje výhrady, v septembri máme ďalšie. Podľa toho, čo vieme, investor vyšiel v mnohom občanom v ústrety. Ako, to budú teraz prezentovať.

Informácie okolo Twin City zverejňujete na webovskej stránke. Čo si od toho sľubujete?

Komunikáciu. Od nej veľa záleží. Tým, že sa umožnila komunikácia, pri viacerých projektoch sa podarilo odbúrať bariéry medzi obyvateľmi a investorom. To doteraz najviac chýbalo. Občania sa necítili vtiahnutí do diskusie a mali snahu všetko odmietať, negatíva z obidvoch strán sa stupňovali. Chcel som to dostať do opačnej polohy. Dôkazom je pešia zóna na Páričkovej, ktorá vznikne vďaka občanom a akceptovaniu investora. Je dôležitá. Vytvorí prechod medzi pôvodnou zástavbou päťsto bytov, teda "starou" štvrťou a novou modernou výstavbou. Odbúra sa hranica. Páči sa mi myšlienka spájania pôvodného s novým, ako to je napríklad v Paríži medzi starým Víťazným oblúkom a Grande Arche cez Champs-Élysées. Len to musí mať koncepciu, myšlienku a musí tomu stačiť doprava.

Pri Slovnafte by chceli investori logistický park. Povolí ho stavebný úrad?

Developeri majú záujem o oblasť, o ktorej sa pôvodne uvažovalo ako o dopravnej rezerve. Je tam prístav, diaľnica, železnica. Do tohto priestoru by sa však mal rozvíjať Ružinov ako taký, mohla by tam prísť administratíva, bývanie. Logistika a priemysel by sa vzhľadom na preťaženosť mosta, mali posunúť bližšie nultému okruhu, aby kamióny nesmerovali na most a stred mesta. Súčasné plány logistických centier by teda bolo vhodné prehodnotiť a posunúť ďalej. Všetko je ale vo fáze prvých rozhovorov.

Máte páky na to, aby ste dosiahli svoje?

Tu nejde o páky, ale o to, aby sme predvídali rozvoj na pätnásť, dvadsať rokov dopredu.

Ako by mal podľa vás vyzerať Ružinov o desať rokov?

Nie som zástanca predaja obecných pozemkov. Dokážem si preto predstaviť Ružinov, ako mestskú časť, ktorá čerpá peniaze z európskych fondov. Počítame s tým, že na jeseň budú výzvy pre Bratislavský kraj. Na území mestskej časti sú navyše podnikateľské subjekty, ktoré prinášajú do mestskej kasy dosť peňazí. Máme tu Slovnaft, Orange, Slovenský plynárenský podnik. Mám plány, ktoré sa týkajú internetizácie. Ružinov by mal byť modernou mestskou časťou pre starých aj mladých.