Mlyn sa po prestavbe môže stať miestom s neopakovateľnou atmosférou. Ako však potvrdzujú ľudia, ktorí takúto skúsenosť už majú za sebou a s mlynmi to myslia vážne, rátajte s tým, že všetko bude iné, ako keby ste kúpili obyčajný starý dom a prestavali ho. Či už ide o vodný, alebo iný mlyn, jeho úprava chce cit pre históriu, lásku k mechanizmom, úctu k starým remeslám a chuť naučiť sa novým veciam.
Popri romantických chalupách je ponuka mlynov v realitných kanceláriách skôr ojedinelou záležitosťou. Ak aj nejaký mlyn realitka ponúka, zvyčajne ide o jej prvú skúsenosť s takýmto typom nehnuteľnosti. Keď sa už mlyn dostane do ponuky, o tom ako rýchlo sa predá rozhoduje cena, stav a lokalita.
Veľkosť stavieb mnohé z mlynov predurčuje skôr na využitie v cestovnom ruchu na penzióny, ako pre individuálne potreby rodiny. Samostatnou ponukou sú novodobé menšie a funkčné elektrické mlyny, vhodné na potravinársku výrobu.
Je o ne záujem?
Určite. Aj keď málokto plánuje s kúpou tradičného, napríklad vodného mlyna kompletne obnoviť jeho pôvodnú funkciu. Mať mlyn namiesto chalupy alebo bývanie v ňom ponúknuť platiacim hosťom má svoje čaro aj napriek finančne náročnej obnove a adaptácii.
"Vlastnili sme mlyn s domčekom iba tridsať kilometrov od Bratislavy. Ponuku na predaj sme dali ako občiansku inzerciu na internet. Záujemcovia volali takmer hneď," povedala nám jedna z predávajúcich. Ten, s ktorým sa napokon dohodli sa však nenašiel vďaka internetu, ale ozval sa na základe kontaktu, ktorý mu dali v dedine, keď išiel okolo mlyna a zapáčil sa mu. Lokalita zavážila aj u historického mlyna neďaleko Voderad pri Trnave. Prvý záujemca o mlyn postavený v roku 1937, vhodný na penzión, sa podľa realitného makléra kancelárie M-M Nataniel našiel prakticky okamžite, aj keď neskôr z kúpy zišlo. Mlyn má zachované všetky zariadenia, kompletné mlynice, dá sa v ňom spraviť aj múzeum. "Je to prvý mlyn v našej ponuke, ale myslím si, že pri predaji rozhoduje to, čo u ostatných nehnuteľností - cena a lokalita," dodáva maklér a na nezáujem zo strany kupujúcich si nesťažuje. Trocha inak sa na to pozerá Jana Kosírová z realitnej kancelárie AMADEA, ktorá má v ponuke na predaj mlyn prerobený na luxusné sídlo. "S mlynmi je to ako s kaštieľmi. Nie je ich v ponuke veľa a ak sú pamiatkovo chránené, treba myslieť na obmedzenia. Nehnuteľnosti, ako sú mlyny kupujú dobre situovaní ľudia a ľudia, ktorí majú vzťah k starým technológiám," hovorí.
Obnova technológie
"Pre súkromníka je kompletná obnova technológie mlyna jednak finančne mimoriadne náročná, jednak by bol problém s tým, že by ju vlastne veľmi nemal kto vykonať," hovorí Martin Petráš, vedúci rekonštrukcie historického vodného mlyna v Kvačianskej doline. Na Slovensku podľa jeho vedomosti tak nepracuje ani jeden tradičný mlyn poháňaný dreveným kolesom s mletím na kameňoch. Jediné vodné koleso, ktoré skutočne pracuje a vykonáva užitočnú prácu (teda netočí sa len hnané elektromotorom pre radosť turistov) je koleso dolného mlyna na Oblazoch v spomínanej doline, kde však ešte nie je obnovená mlynská časť a koleso momentálne poháňa iné stroje, ako 110 rokov starú gátrovú pílu a hobľovačku, vŕtačku, brúsku, cirkulárku, či generátor na výrobu elektriny. Ak teda dnes niekto kupuje mlyn, ide skôr o adaptácie na rekreáciu alebo na bývanie, kde sú časti technológie ponechané len ako rekvizity a zakomponované do interiéru. Niekedy s vkusom, niekedy bez. "Snahy o obnovenie kolesa zväčša narážajú na prekážky v podobe zmeny terénu, nemožnosť obnovy náhonov po regulácii tokov a koniec-koncov, aj na vysoké náklady," mieni Petráš.
Čo môže stáť rekonštrukcia
Univerzálna hodnota vynaloženej investície zrejme neexistuje. A to bez ohľadu na použitú technológiu. "Mlynské budovy sú rozsiahle a obvykle celé desaťročia zanedbávané," hovorí Petráš. Len samotné stavebné zaistenie budovy je podľa neho zväčša oveľa nákladnejšie, ako oprava starého domu.
Ak by sa nový vlastník rozhodol aspoň sčasti obnoviť technológiu, ide o samostatný problém, ktorý závisí najmä od toho, aký vývojový typ technológie v mlyne pôvodne bol. Napríklad na konci éry vodných mlynov (po druhej svetovej vojne) boli na Slovensku súčasne v prevádzke aj úplne primitívne mlyny, technologicky na úrovni stredoveku, aj moderné plne automatické veľkomlyny poháňané turbínami. Medzitým je niekoľko stupienkov technologickej vyspelosti. "Problémov s obnovou technológie je potom široké spektrum, v závislosti od vyspelosti technológie a stupňa jej devastácie. S tradičnými drevenými mlynmi je napríklad ten problém, že remeslo sekerníkov - staviteľov mlynov - nepozorovane vymrelo v rachote budovania socializmu, a dnes nežije jediný človek, ktorý by mal autentickú skúsenosť so stavbou drevených vodných mlynov," opisuje skúsenosti s obnovou mlynov Petráš. Ide totiž o vysoko odbornú prácu, ktorá vyžaduje špičkovú remeselnú úroveň práce (nielen) s drevom a zároveň pomerne hlboké technické vedomosti. Veď mlynári patrili k najvzdelanejším ľuďom v obci a k miestnej elite. Pri obnove časti technológie mlyna na Oblazoch sa šťastnou zhodou okolností podarilo dať dokopy aj remeselnú zručnosť, aj teoretické vedomosti.
Neoľutovali?
Rozhodne nie. Rodina architektky Zuzany Kierulfovej nekúpila vodný, ale elektrický mlyn. Nekúpili ho ani v realitke, ale od rodinných príslušníkov. "Nikto z rodiny sa roky do rekonštrukcie nechcel pustiť, lebo inžinierske siete boli ďaleko a budova bola vo veľmi zlom stave. Nik si nevedel predstaviť, ako sa dá mlynica zrekonštruovať a koľko to bude stáť. Každý si myslel, že stav budovy ohrozuje okoloidúcich, a preto ju treba zbúrať," hovorí architektka. Po niekoľkých rokoch zvažovania sa napokon s manželom pustili do rekonštrukcie a ako hovoria, nikdy neoľutovali. Snažili sa ponechať niektoré súčasti mlynskej technológie a zároveň medzi ne museli rozumne vtesnať izby, vrátane detskej. Chceli, aby niektoré pôvodné časti technológie upútali pozornosť a preto napríklad hlavné schody navrhli pri vysokých dopravníkoch, aby bolo z prízemia vidieť až pod strechu na kolesá, ktoré poháňali dopravník.
