Venezuelský prezident Hugo Chávez sa cíti taký silný a obľúbený, že sa rozhodol ostať v prezidentskom kresle tak dlho, ako to bude možné.
A niečo také ako ústava mu v tom predsa nemôže zabrániť. Včera preto navrhol novú. S návrhom sa poponáhľal, prezidentský mandát mu totiž vyprší až v roku 2012.
„Venezuelský ľud by mal mať právo udržať prezidenta pri moci tak dlho, ako bude chcieť. Či to bude päť, dvanásť, alebo štyridsať rokov,“ vyhlásil podľa agentúry AP Chávez v televízii.
Svoj návrh novej ústavy mal v parlamente predstaviť včera večer miestneho času. Minister informácií pri tejto príležitosti pozval do parlamentu aj obyvateľov Caracasu, aby boli pri tom, keď prezident prehovorí v „historickom prejave“.
Len pokiaľ ma budú chcieť
Chávezove plány by v blízkom čase mali potvrdiť Venezuelčania v referende. „Nemám s tým problém. Stále hovorím, že keď príde deň a ľudia ma už nebudú chcieť, tak odídem a nebudem plakať. Ak nebudú chcieť, aby som vládol, tak to nebudem chcieť ani ja,“ cituje Cháveza španielsky denník El Mundo.
Podľa súčasnej ústavy môže prezident zotrvať v úrade len dve šesťročné obdobia. Chávez chce vládnuť tak dlho, ako dlho bude vyhrávať voľby. Najradšej asi donekonečna, čo pomaly začína pripomínať bieloruského diktátora Alexandra Lukašenka, ktorý môže tiež kandidovať neobmedzene a vďaka manipuláciám vyhráva s jasnou prevahou.
Iné pravidlá pre opozíciu
Privilégium vládnuť akokoľvek dlho by sa však podľa novej ústavy nemalo týkať guvernérov spolkových štátov a starostov miest. Ich vládne obdobie by mala nová ústava presne ohraničiť.
Zrejme aby sa nestalo, že bude v niektorom štáte roky vládnuť Chávezov odporca, ako napríklad Manuel Rosales.
Ten bol vo vlaňajších prezidentských voľbách spoločným kandidátom opozície a zároveň najväčším Chávezovým rivalom. Vo voľbách získal takmer 40 percent všetkých hlasov.
Rosales je guvernérom štátu Zulia, v ktorom sa nachádzajú najväčšie náleziská ropy a zemného plynu v krajine. Guvernérom je už druhé volebné obdobie.
Avizovanými zmenami sa inak v krajine veľa nezmení. V parlamente už sedí 167 poslancov, ktorí sú všetci do jedného Chávezovi prívrženci, svojich ľudí má na Najvyššom súde, ako aj vo všetkých federálnych úradoch.
Viva socializmus!
Po treťom zvolení do funkcie vlani v decembri sa prezident pustil do znárodňovania telekomunikácií, ropných spoločností a elektrární. Vo Venezuele postupne presadzuje socializmus, ktorého základy by tiež mali byť zakotvené v novej ústave. Prehlbuje vzťahy s Kubou a Iránom a lanári svojich latinskoamerických kolegov, aby sa vydali jeho cestou. Na oplátku zato im ponúka ropu a plyn.
Prvýkrát zmenil Chávez ústavu krátko potom, ako ho v roku 1998 zvolili za prezidenta. Predĺžil si o rok mandát, pripísal si viac právomocí a v roku 2000 vypísal nové voľby.
V krajine však nie je obklopený len samými „chavistas“, ako by sa podľa prezidentových slov mohlo zdať. K jeho kritikom sa okrem opozície nedávno pridala aj katolícka cirkev, ktorej sa zmena ústavy nepáči. Kardinál Rosalio José Lara ho dokonca nazval „paranoidným diktátorom“.
