Myslíte aj na niečo iné ako na účasť vo finálovej dvanástke?
„Samozrejme, minimálne na súboje v užšom osemčlennom finále.“
Minimálne? Znamená to, že aj na medailu?
„Áno. Kladivo je nevyspytateľná disciplína, kvalifikácia s tromi pokusmi je tiež otázkou šťastia. Som pripravený bojovať o špicu.“
Pokúsite sa o zbežnú predpoveď, aký vývoj môžu mať osacké preteky?
„Prečo nie, skúsim, ale nechytajte ma za slovo. Favoritom je podľa mňa Japonec Murofuši, aj keď veľa nesúťažil. Hádže doma, je typom pokojného vrhača. Skvelý je obhajca titulu Bielorus Tichon. Jeho krajan, líder tohtoročných tabuliek, Dveviatovskij je nevyspytateľný. Potom je nás približne šesť, čo chceme zaútočiť na medailu.“
V tomto roku ste hodili za 80 m šesťkrát. Hranicu extratriedy ste prekonali viackrát v sériách. Niektoré víťazstvá boli tesne pod osemdesiatkou. Máte také výkony v rukách?
„Myslím si, že po fyzickej i po technickej stránke áno. Veľké šampionáty sú však predovšetkým o psychike. Byť veľmi nervózny je zlé, rovnako ako priveľmi pokojný. Zdravé napätie je správny stav. Na medailu bude určite treba hodiť za osemdesiat, na zlato približne 82 metrov. Mne zatiaľ žiaden hod v sezóne neuletel. Hádzal som väčšinou ako cez kopirák. To je dobré znamenie, ale v Osake by som bral ten úlet.“
Čo treba na „uletený“ hod?
„Aby všetko presne sadlo v stotinách sekundy. Súvisí to s formou, vnútornou pohodou i so šťastím.“
V roku 2003 ste boli tiež vo forme, utvorili ste dodnes platný slovenský rekord 81,81. Na svetovom šampionáte v Paríži ste však do finále nepostúpili.
„To sa stáva. Už som spomínal zákernosť kvalifikácie. Tretí pokus bol vtedy veľmi ďaleko, ale náčinie padlo mimo výseče. Moja súčasná forma je však dobrá v iných parametroch.“
V čom je iná?
„V pomere vydarených, zlých a prešliapnutých pokusov. Teraz je to približne 70 percent dobrých či výborných proti 30 zlým a prešliapnutým. To je základ sebavedomia. Do kruhu vstupujem pokojný.“
Pomáhajú štatistické údaje: piaty v tohtoročných tabuľkách, tretí vo svetovom rankingu a fakt, že ste istý účastník septembrového Svetového finále v Stuttgarte?
„Samozrejme, dodáva to optimizmus i potrebnú trúfalosť. “
Tento rok ste okrem Tichona zdolali všetkých zo svetovej špičky. Nestretli ste sa iba s Murofušim.
„To je tretia príčina, prečo v kútiku duše pomýšľam aj na medailu.“
S časovým posunom sa športovci zvyknú vyrovnať dvoma spôsobmi – buď prídu na poslednú chvíľu, alebo zvolia aklimatizačné sústredenie. Prečo ste sa rozhodli pre druhú verziu?
„V Osake som už štyrikrát v máji súťažil. Letel som tam vždy priamo z Dallasu, kde žijem od októbra do jari. Na pretekoch som takmer zaspal. To isté sa mi stalo v Jokohame, kam som letel v septembri z rodnej Trnavy. Nezvyčajné bude, že aj kvalifikácia bude večer. Je to však krajina Murofušiho, chápem to.“
Aké sú podmienky na sústredení v Koči, 200 km od Osaky, ale na inom ostrove, na Šikoku?
„Skvelé. Japonci sa o nás starajú ako o vlastných. Všetko klape na minútu presne. Som presvedčený, že šampionát bude najlepší, aký som absolvoval. Bol som na štyroch. Teplo a vlhký vzduch mi neprekážajú, som zvyknutý z Dallasu. Už sme tu dvanásti Slováci. To dvíha náladu. Atletika je individuálny šport, ale sila kolektívu povzbudzuje. Som trochu sklamaný, že sa do Japonska trúsime v malých skupinkách. Som však rád, že máme silno obsadenú výpravu – počtom i kvalitou. “
