ikdy som nič neprezradil." Keď som sa ho spýtala, či náhodou v každom rozhovore človek možno aj nechtiac neprezradí niečo zo svojho súkromia, povedal: "Opakujem, nikdy som nič o sebe neprezradil…"
Dobre, neprezraď ani teraz! Ale pýtať sa môžem?
Pýtaj sa.
Ako je na svete?
Biblicky. Na svete je strašne zložito a strašne smutno a strašne krásne. Uzavrime to - na svete je všelijako.
Vždy som rozmýšľala, kam chodia na zimu zmrzlinári. Čo robí spevák, keď nespieva?
Spevák spieva.
Spievaš si, aj keď si sám?
Ja si málokedy spievam. Aspoň o tom neviem.
Ani v kúpeľni? Nikdy, nikdy?
No, keď sa blíži nahrávanie alebo koncert, tak áno. A občas namiesto cvičenia v kúpeľni trochu precvičím hlasivky.
Ktorú ľudovú pesničku máš najradšej?
Ej, tak som si pomyslel…
Naposledy som ťa videla v akejsi reklame za volantom. Z toho vyplýva, že s autami a motorkami si si pokoj nedal… Nebojíš sa pána Boha?
Nikdy mi nenapadlo, že by som sa mal pána Boha báť. Nebojím.
Nehoda, ktorá sa ti prihodila, určite nejako ovplyvnila tvoj život. Ak vynecháme zdravotné ťažkosti, cítiš, že si sa v niečom zmenil? Ako žiješ?Počúvaš trebárs iný druh hudby? Ozaj, čo počúvaš?
Počúvam stále to isté. Ale hudbu ja počúvam veľmi málo… V aute počúvam rádio a doma, keď si chcem urobiť siestu, čo sa stane raz za pol roka, dám si na gramofón nejakú starú platňu Chicaga, zavrem oči a snívam…
Počúvaš aj slovenskú hudbu? Prezraď, čo ťa naposledy draplo za srdce?
Je tu obrovské množstvo talentov! Najviac sa mi páči skupina No name, ktorej som krstil poslednú platňu, a tých aj počúvam.
A niekoho zo svojich rovesníkov, nejaké staršie veci?
Mekyho Žbirku.
Tvoj život - zmenil sa nejako?
Nijako. Len sa mi už nechce robiť…
Knižka vraj odchádza… Čoraz menej ľudí si číta… Čítaš niečo?
Od nehody mám problém s očami. Vlastne, odvtedy som žiadnu knižku neprečítal.
Ktorá je tvoja obľúbená knižka?
Heller - Gold nad zlato.
Prečo?
Lebo Gold bol veľmi múdry a napriek tomu bez šancí.
Človek sa vždy nejako stotožňuje. Ty sa cítiš veľmi múdry a bez šancí?
Neviem, či sa cítim veľmi múdry, ale rozmýšľam podobne.
Hovorí sa, že akákoľvek tvorba je boj so samotou. Je to tak aj so spievaním? Prečo spievaš?
Lebo to viem. Ja viem robiť naozaj iba dve veci - spievať a šoférovať. A to viem tak, že som ochotný súťažiť s kýmkoľvek na svete. V tom som fakt špica. Preto to robím.
Je pre teba tvorba boj so samotou?
To mi nikdy nenapadlo. Myslím, že nie.
Chýba ti publikum, keď nespievaš?
Ja som si toho za dvadsaťpäť rokov užil toľko, že dnes nepotrebujem spievať a nepotrebujem ani publikum. Keby moje konto nesignalizovalo, že musím niečo robiť, už by som nezaspieval ani notu.
Mám pocit ako keby ťa ľudia, ktorí ťa obklopujú, tlačili do spievania… Akoby to bola tvoja povinnosť.
Moja povinnosť nie je nič. Ale záväzky voči ľuďom, ktorí sú životmi a svojou sebarealizáciou naviazaní na Elán a na mňa, sú neodškriepiteľné. Je tu asi dvadsať ľudí, ktorí rok a pol čakajú, kedy poviem, že idem hrať. Oni neotravujú, ale sú tu. Raz za čas si neodpustia a zastavia sa, že tak kedy?
Nestrácaš sám seba, keď rozmýšľaš nad finančnou situáciou nejakého tímu ľudí?
Tie financie sú katastrofa! Keď si tridsať rokov na špici národnej populárnej hudby, a zrazu rok a pol nič nerobíš, dôjdu ti úspory a nemáš z čoho žiť…
Ty nemáš z čoho žiť?
Mám, ale hrať a spievať idem kvôli peniazom.
No a čo by si najradšej robil?
Ležal na brehu mora a pozeral sa na vlny. A nič viac. Nič viac!
Náš rozhovor bude v televíznom týždenníku. Mnohí ľudia spoločensky žijú iba vďaka televíznej obrazovke. Pozeráš televíziu?
Minimálne. Rád by som si pozrel Sedem statočných. Videl som to asi iba deväťdesiattrikrát, ešte by som si to mal pozrieť…
Šuškalo sa, že mieniš vstúpiť do politiky. Svoj politický názor si pred voľbami dosť jasne naznačil. Čo teraz?
Zostáva ten istý. Do politiky vstúpiť nechcem.
Slovensko zachvátila panika súvisiaca s chorobami šialených kráv. Jedávaš hovädzie mäso?
Už desať rokov som mäso neochutnal.
Aké jedlo máš najradšej?
Kaviár a baklažány.
Vieš variť?
Jasné, všetko.
Aj palacinky? Vyhazdovať ich do vzduchu a obracať?
Samozrejme.
Aktívne podporuješ spolok na ochranu zvierat. Jeden z bývalých členov Beat generation Gary Snyder povedal, že zvieratá by mali mať svojho štatutárneho zástupcu v OSN…
Súhlasím…
Povedz mi, s kým sa kamarátiš, a ja ti poviem… S kým sa kamarátiš?
S Borisom Filanom a Jarom Linkom... No, mám tých kamarátov menej. Za posledných desať rokov som stratil strašne veľa kamarátov. Niektorí zomreli guľkou do hlavy, ale to nie je nič mimoriadne, to je teraz bežné. Mnohých som stratil aj pochopením súvislostí.
Čo tvoji dvaja synovia? Nebudú spievať? Ako sa pozerajú na nestarnúceho otca speváka?
Obidvaja študujú, pracujú a zabávajú sa. Neberú drogy, a tým pádom som šťastný, že sú. Starosti s deťmi však neodídu s vekom, sú stále väčšie a väčšie.
Počúvajú Elán?
Majú radi Elán.
V súvislosti s tvojou rodinou sa väčšinou spomína tvoj svokor, profesor Štefan Nosáľ. Povedz niečo aj o svojich rodičoch. Na koho sa podobáš?
Aj na otca, aj na mamu. Otec mi zomrel, keď som nastupoval na vysokú školu, mama žije. Je veľmi pobožná, každý deň strávi v kostole niekoľko hodín. Obaja boli veľmi dobrí ľudia. To je všetko, čo o nich môžem povedať. Môj foter bol nenormálny fešák. Americký filmový herec!
Ako to vyzerá, keď sa stretne muzikálna rodina? Spievate si niekedy?
Áno, ale len pri zvláštnych príležitostiach. Keď sa pije. Spievame si ľudové pesničky.
Pomáhaš doma?
Robím všetko, čo treba. Neberiem to tak, že pomáham manželke. Robím všetko, čo treba.
Máš nejaký nesplnený sen? Taký, o ktorom už vieš, že sa nesplní…
Keď snívaš, tak musíš veriť, že sa tvoj sen splní… Neviem o takom, čo sa nesplní, ale, samozrejme, mám sny. Keby som sa raz dopracoval k tomu, že by som mal strašne veľa peňazí, a už by som všetkým, všetkým pomohol a stále by som ich mal, tak by som si kúpil Ferrari - rok výroby 1968.
Dobre, a keby sa všetko malo vrátiť na začiatok: si mladý, máš dvadsať… Čo by si robil?
Nič by som nezmenil. Skrátka, nedalo sa ináč… Som presvedčený, že som žil správne.
A keby si mal dvadsať v roku 2001?
Tak by som emigroval.
Nehovor, že by si emigroval! Povedal si predsa, že v rozhovoroch klameš, tak klam ďalej…
Prvýkrát v živote neklamem, a ty mi hovoríš, že klam!
Autor: Verona Šikulová Foto: Desana Dudášová
