BRATISLAVA. Chodecká päťdesiatka je jedinou disciplínou, ktorú slovenská atletika na blížiacich sa majstrovstvách sveta v Osake obsadí maximálne, ako sa dá. Dvojicu harcovníkov Peter Korčok a Miloš Bátovský dopĺňa debutant Anton Kučmín.

Dvadsaťtriročný Dubničan, na rozdiel Banskobystričanov, nie je v žiadnom stredisku. Zarába si ako lakovník. Maká ako ktorýkoľvek robotník. Teraz, pred šampionátom, však zaňho maká tréner.

Ťaháme aj za Tóna

„Mám šťastie na trénera. Čím som si ho vyslúžil? Asi to bol osud,“ krčí Kučmín ramenami. Keď ako maliar-natierač skončil učilište, vyučil sa ešte za lakovníka. U svojho kouča, ktorý ho aj zamestnal.

Jozef Pavelka, pôvodne bežec, sa do chôdze zbláznil v sedemdesiatych rokoch po základnej vojenskej službe. Staval barak a po večeroch relaxoval na tréningoch. Neskôr vyštudoval trénerstvo a odvtedy, ako si založil lakovnícku živnosť, relaxuje celé dni. „Mám našťastie dobré zdravé ruky a robota je moje hobby,“ smeje sa. „Sám sebe som majstrom, aj robotníkom. Vo firmičke sme traja: ja a ešte dvaja. Ťaháme aj za Tóna.“

Pozitívny typ, akých je na Slovensku málo. Zvlášť medzi päťdesiatnikmi. Okrem Kučmína a jeho sparingpartnera Zdena Medera sa podvečer venuje ešte takmer štyridsiatim deťom.

„Manželka mi voľakedy atletiku zakazovala, ale už dávnejšie pochopila, že ma drží nad vodou. Takže dnes sme všetci jedna rodina a Tóno je ako náš ďalší syn,“ vraví otec troch detí a dedo troch vnúčat.

„Šinter“ má už limit na OH

Kučmín sa dostal do Pavelkovej tréningovej skupiny, keď mal dvanásť: „Bol to taký čibíz. Šinter, ktorý už vtedy mal v sebe isté sebavedomie a vedel sa brániť.“

Pred štyrmi rokmi dal o sebe vedieť na juniorskom európskom šampionáte v Tampere jedenástym miestom na 10 km. Vlani zapochodoval prvú päťdesiatku v živote a pred necelými tromi mesiacmi aj prvú pod štyri hodiny. V anglickom Leamingtone na Európskom pohári vo Victoria Parku časom 3:57:41 min splnil nielen ostrý limit na tohtoročné majstrovstvá sveta, ale aj na budúcoročnú olympiádu. „Mohol ho splniť už v marci v Dudinciach,“ myslí si tréner. „Zaštopoval však nutkanie na močenie a potom to už z neho nešlo ani keď chcel a hrozne trpel. Stiahnite ho z trate, lebo mu praskne močový mechúr, nakázala mi lekárka.“

Dovtedy bol Kučmín pred Bátovským, ktorému v plnení limitu pomáhal Matej Tóth. Bátovský vrátil Tóthovi pomoc na júnových majstrovstvách Slovenska na 20 km v Borskom Mikuláši, keď Kučmín obom nečakane unikol.

Kouč hrozí: Začne zarezávať

„Pretĺkame sa svojou cestou. Určite nie je taká vydláždená ako cesta súperov,“ konštatuje Pavelka.

Na rozdiel od nich, Kučmín je nanajvýš „štvrťprofesionál“. „Keď mám v sobotu preteky, tréner mi odpustí piatkovú šichtu alebo ma skôr pustí domov,“ vraví chodec. Pred šampionátom dostal od neho ako od zamestnávateľa úplné voľno. „Po tvrdých tréningoch potrebuje regenerovať,“ myslí si Pavelka. „Ak sa má vyrovnať druhým, nemôže aj pracovať. Viete, že mi pred pár dňami povedal, že mu už robota chýba? Asi ten smrad acetónu...“

Zažartoval, ale vzápätí dal najavo znechutenie: „V prípade, že sa nič nezmení, po šampionáte Tóno začne zarezávať v robote ako každý iný. Nepotrpím si na vďačnosť, ale som sklamaný tým, že atletickí funkcionári nevedia oceniť to, čo človek nezištne dáva, a keď sa pýta, kedy dostane späť aspoň časť toho, čo dal, označia ho za vydierača. Som zvedavý, sú na ťahu.“

Kučmín je víťazný typ

Tréner hradí Kučmínovi vitamíny a úveruje náklady na prípravu, kým cez klub dorazia peniaze zo zväzu, nevraviac o vlastných nákladoch. Tohto roku, ako sa dozvedel až včera, má jeho zverenec vďaka limitu sľúbených 110-tisíc korún. Čosi na dve dôležité zimné sústredenia pridal aj klub.

Dubnica nad Váhom má právom chýr bašty slovenskej atletiky, fakt však je, že Kučmín je vôbec jej prvý rodák, ktorý cestuje na MS. „My si to uvedomujeme a robíme kroky, aby sme boli schopní po šampionáte jeho situáciu riešiť principiálne, veď je to potenciálny olym­pionik,“ ubezpečil nás včera Zdeněk Hrbáček, roky rokúce duša dubnickej atletiky.

„Tóno je víťazný typ,“ myslí si tréner a tvrdí, že to najlepšie má len pred sebou. Verí, že Kučmín sa do Pekingu môže kvalifikovať nielen na 50, ale aj na 20 km. „Do Osaky samozrejme nejde s veľkými očami. Čaká ho premiéra. Časový posun, teplo, vlhkosť, preteky bez trénera, to sú všetko pre nás neznáme. Pôjde na pocity, on sa našťastie vie odhadnúť. Na koučovaní som sa dohodol s Jozefom Malíkom, Zuzkiným otcom a trénerom.“

Osacký cieľ? „Neskončiť z tria našich posledný,“ vraví tréner.