BRATISLAVA. Slovenská ekonomika zrýchlila tempo svojho rastu aj v 2. štvrťroku tohto roka. Hrubý domáci produkt (HDP) vzrástol podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu medziročne o 9,2 percenta. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom, keď Slovensko dosiahlo rast 9 percent, sa tak tempo rastu mierne zrýchlilo.
Rastieme skoro rýchlejšie
Ekonomický rast podľa Pavla Kárásza z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied dosiahne vrchol v tomto roku. Potom by sa mal postupne spomaľovať. Analytici ČSOB aj ING predpokladajú, že budúci rok poklesne tempo rastu na 7 percent. Spomalenie očakáva aj Národná banka Slovenska. Aj napriek tomu bude rast rýchlejší ako vo väčšine krajín európskej dvadsaťsedmičky.
V uplynulom štvrťroku bolo Slovensko druhou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou spomedzi štátov Európskej únie, ktoré zatiaľ poskytli Eurostatu údaje. Dynamickejšie rástla len ekonomika Lotyšska, ktorá zaznamenala rast o 11,7 percenta. Priemerný rast ekonomiky v únii bol v 2. kvartáli 2,8 percenta. Slovensko teda rastie trikrát rýchlejšie, ako je európsky priemer. „Západné krajiny sú oveľa rozvinutejšie ako Slovensko. Priestor na rast je tam menší ako u nás,“ vysvetľuje Kárász. Výkonnosť Slovenskej ekonomiky dosahuje približne polovicu z priemeru Európskej únie. Rastom tak len dobiehame úroveň západných krajín.
Zdravý rozvoj
Rýchly rast so sebou prináša aj riziká. Napríklad ekonomiky pobaltských štátov, ktorých ekonomické prostredie je podobné tomu na Slovensku, začínajú zaznamenávať prvé problémy. Rozvoj priniesol ľuďom viac peňazí a väčšiu ochotu míňať, čo dvíha celkovú spotrebu.
Spotrebitelia chcú utrácať, ale domáca produkcia nie je schopná pokryť ich potreby, čo zvyšuje dovoz a zhoršuje obchodnú bilanciu. Z krajiny tak odtekajú peniaze. Tento odlev nateraz dorovnávajú zahraničné investície. Ak však ustanú, môže to narušiť rovnováhu ekonomiky. V Pobaltí veľmi rýchlo rastú aj ceny nehnuteľností a inflácia. Napríklad Litva, ktorá ešte v minulom roku takmer spĺňala maastrichtské kritériá, dnes odkladá prijatie eura do roku 2011.
Na Slovensku podľa analytikov a Národnej banky zatiaľ podobný vývoj nehrozí. „Rast by mal byť aj naďalej ťahaný domácim aj zahraničným dopytom, čo pokladáme za zdravý vývoj, a preto ho nemôžeme porovnávať napríklad so situáciou v Litve,“ povedala hovorkyňa centrálnej banky Jana Kováčová. „Základy ekonomického rastu sú, zdá sa, zdravé. Hospodárstvo ťaží najmä z investícií rozbehnutých v nedávnej minulosti. Dôležité bude najmä udržať priaznivé ekonomické prostredie,“ povedal analytik ČSOB Marek Gábriš.
