Gael García Bernal sa narodil v krajine, z ktorej ľudia utekajú. Každý deň snívajú o Amerike a niekoľko tisíc sa ich denne pokúša dostať cez hranice. Väčšina z nich zomiera vysmädnutá a absolútne vyčerpaná.
Bernal si podobnú postavu zahral vo filme Babel, mal s ňou úspech po celom svete (podobne ako s filmami Amores Perros či Motocyklové denníky). Rozhodne to však nechce využiť na to, aby sa pohodlne usadil v nejakej bohatej krajine. On z Mexika odísť nechce.
Naopak, rád by spravil niečo, čo by z jeho krajiny spravilo príjemnejšie miesto na bývanie. Už vyše roka vedie spolu so svojím kamarátom hercom Diegom Lunom produkčnú spoločnosť Canana.
Minulú sobotu napríklad zorganizovali párty, píše BBC. Predávali na ňu trochu drahý lístok – tristodolárový. Ale čo vyzbierali, poslali mimovládnym organizáciám.
„Mexiko nie je krajinou, kde by mali všetci rovnaké príležitosti. Ale ak v nej chcete niečo povedať, možno nájsť spôsob, aby vás bolo počuť. Všetci by sme mohli byť frustrovaní, ale hej! Veď toto je krajina, v ktorej žijeme,“ povedal vlani Bernal pre britský denník The Guardian.
Ani Bernal, ani Luna ešte nemajú tridsať rokov. A boli ešte mladší, keď spolu hrali vo filme Mexická jazda. To, čo v prvých minútach vyzerá ako veselá erotická roadmovie, sa postupne rozvinie v smutný, osobný i sociálny príbeh. Sledujeme v ňom, ako dvaja chlapci strácajú svoju pohodlnú nevedomosť a nevinnosť.
Obaja herci vedeli, že nakrútili dôležitý (a čoskoro slávny) politický film, už im len zostávalo vyriešiť, ako ho dostať aj k mexickému publiku. A ako k nemu dostať aj iné angažované filmy, najmä dokumenty.
„Ako distribuovať filmy, keď nemáte peniaze? Jedna možnosť je, povedať každému, že je dobrý a že má naň ísť. To sme robili. Potom mi však kamarát povedal, že by sme mohli nazbierať zopár filmov a ísť s nimi na rockové turné. Bol som vtedy dosť opitý, a tak sa mi tá myšlienka zdala skvelá,“ vraví Bernal.
Nevzdal sa jej ani po vytriezvení, a naozaj, podarila sa zrealizovať. Vznikol cestujúci festival Ambulante. Akurát na to Luna s Bernalom potrebovali ešte jedného, skúseného člena.
Bernal vraví: „Predstavte si mňa a Diega, obaja sme dosť hlúpi, nevieme robiť nič, ani rozbehnúť auto, nieto ešte spoločnosť. Našťastie, pomohol nám producent Pablo Cruz.“
Dnes majú títo mladí producenti pocit, že mexická vláda považuje peniaze vložené do vzdelávania a umenia za premrhané. Boli by preto radi, keby boli filmové produkčné spoločnosti čo najskôr sebestačné.
Oni sami práve plánujú nakrútiť film o nevyriešených vraždách tristo žien v hraničnom meste Ciudad Juarez.
