Počas normalizácie v sedemdesiatych rokoch otváral mladým ľuďom okná a ukazoval cestu, ktorá bola rozhodne zaujímavejšia ako tá oficiálna. V Bratislave viedol fototribúny, neskôr galériu Profil. Bol dramaturgom, redigoval katalógy, nadväzoval medzinárodné kontakty, publikoval. Dočkal sa nového rozvoja slovenskej fotografie po Novembri. Keď vznikla katedra fotografie na VŠVU, bol medzi jej prvými externými pedagógmi, pomáhal organizovať festival Mesiac fotografie či Letnú školu fotografie v Poprade. Nepripúšťal si ťažkú chorobu a do poslednej chvíle zostal verný svojim aktivitám, ktoré tak veľa znamenali pre slovenskú fotografiu.
ĽUBO STACHO