BRATISLAVA. Pani Irmu Pontois zachránila polícia. „Irma chodila k sestre na raňajky, ale vtedy neprišla,“ hovorí kamarátka z detstva Ilonka Schneiererová, ktorá dnes chodí za svojou kamarátkou z detstva každý deň do ružinovskej nemocnice.
Sestra teda zavolala políciu, aby preverila, či je všetko v poriadku. „Do rodinného domu sa policajti dostali cez pivnicu, ženu našli ležať v bezvedomí na schodoch, preto privolali rýchlu zdravotnú pomoc,“ rozpráva hovorca bratislavskej mestskej polície Peter Pleva. Inak ako cez pivnicu sa do domu nedalo dostať, pani Irma pozamykala všetky dvere.
Podobných prípadov podľa Plevu pribúda. „Tento rok máme takýchto prípadov veľmi veľa, viac je ich v lete, keď sa mení tlak, keď je príliš teplo.“
Len pred niekoľkými dňami polícia zachránila inú 84-ročnú ženu. „Telefonovala s priateľkou a spojenie sa zrazu prerušilo. Našli sme ju ležať v bezvedomí pri telefóne,“ hovorí Pleva. Ďalšia pani šťastie nemala, keď susedka oznámila, že ju tri týždne nevidela, polícia ju už našla mŕtvu.
V Nitre či v Banskej Bystrici pomáha podobným tragickým situáciám predchádzať nová služba - SOS volanie. Osamelí ľudia nosia náramok s tlačidlom, ktorým si môžu privolať pomoc, keď im je ťažko. Prístroj v byte vyšle signál a asistenti, ktorí ho prijmú, sa pokúsia s pacientom spojiť. Ak nezdvihne telefón, volajú záchranku. Podobný systém spúšťa aj Bratislava, Košice zatiaľ takúto službu seniorom neposkytujú.
Ilonka Schneiererová hovorí, že náramok by určite pomohol aj Irme. „Je to skvelá vec, mal by sa dať predpísať u lekára.“
Reklama: zachránené životy
Mesto Nitra službu SOS volanie poskytuje od septembra minulého roka. „Seniori novinkám nedôverujú. Najskôr sa báli, že budú kontrolovaní. Najlepšiu a najkrajšiu reklamu nám urobili zachránené životy,“ hovorí Jana Moravčíková zo Správy zariadení sociálnych služieb.
Dnes už nosí náramky 25 ľudí a mesto zamestnáva piatich zdravotne postihnutých asistentov, ktorí 24 hodín sedia pri prístrojoch na príjem signálu. Po dohode klientom aj telefonujú, aby ich upozornili, že majú napríklad užiť lieky.
Mesačný nájom náramku je 300 korún. Kto má záujem, môže dostať aj náramok so snímačmi dymu alebo pohybu.
V Bratislave oslovila mestské časti nezisková organizácia Volanie života. Pridali sa Dúbravka a Staré mesto, tento rok sa pripojí Petržalka.
„Je to nutnosť, lebo starých ľudí pribúda. Petržalka má už dnes asi 20-tisíc dôchodcov a každý rok ich bude viac, pribudne aj chorôb srdca,“ hovorí Ján Meleg, šéf sociálneho odboru na miestnom úrade.
Riaditeľka neziskovej organizácie Carmen Turanyiová hovorí, že okrem ľudí, ktorí sa hlásia cez mestské časti, majú záujem aj samoplatcovia. „Najmä zrakovo postihnutí ľudia, ktorí sa boja, keď v ich dome nastane nejaký ruch, či sa k ním náhodou niekto nevlámal.“
Vlastná skúsenosť
Seniori signalizujú problémy asi trikrát za týždeň, väčšinou len skúšajú, či systém funguje, asi jedno volanie za týždeň zachraňuje život.
„Naposledy vypadla jednému pánovi dialýza, stlačil gombík a my sme rýchle zavolali záchranku,“ hovorí Turanyiová. Bratislavčania platia za prenájom prístroja 420 korún. Mesačné náklady na systém sú asi 100-tisíc, združenie na prevádzku dostalo grant od župy, od nadácie Socia a od Komunitnej nadácie.
VIDEO: Vladislav Matej, koordinátor projektov nadácie Socia
VIDEO: Lukáš Kodoň
Turanyiová založila Volanie života po vlastnej skúsenosti so starkou. „Mala vyše 90 rokov a problémy s rovnováhou, často padala,“ hovorí. S manželom našli SOS prístroj na internete. „Vybrali sme si švédsky model, nemecký bol drahší. Najprepracovanejší bol americký, má aj GSM na evidovanie polohy.“
Asi polovicu ľudí, ktorí používajú náramok, prihlásili deti, ktoré sa o rodičov báli. Druhá polovica sa prihlásila sama, väčšinou ide o aktívnych ľudí, bývalých právnikov či lekárov. „Čítajú a počujú príbehy o tom, ako iných našli po niekoľkých týždňoch a oni chcú mať pocit istoty.“
Starne sa tu
Na Slovensku žije podľa posledného sčítania obyvateľov 967-tisíc ľudí v postproduktívnom veku, milión v predproduktívnom a asi tri milióny v produktívnom veku.
Najviac dôchodcov, teda mužov nad 60 rokov a žien nad 55 rokov, žije v Nitrianskom kraji (19,8 percent zo všetkých obyvateľov), potom v Bratislavskom (18,9 percent), Banskobystrickom a Trenčianskom (18,8%), menej ich je v Trnavskom (18,2%), Košickom a Žilinskom (17,0%) a v Prešovskom kraji (15,9%).
Výskumné demografické centrum potvrdzuje, že Slovensko starne. Kým v období 1996 - 2000 priemerný vek dosahoval úroveň 35,2 roka, v období 2001 - 2005 sa zvýšil na 36,7 roka, píše centrum v publikácii o populačnom vývoji.
Vysoký index starnutia majú podľa Výskumného demografického centra najmä juhozápadné Slovensko a časti stredného Slovenska. Najstaršie obyvateľstvo budú mať v roku 2025 mestá Bratislava a Košice. Vo väčšine okresov v týchto dvoch mestách bude počet obyvateľov vo veku 65 a viac rokov viac ako 2-násobný v porovnaní s obyvateľstvom do 15 rokov.
Za Bratislavou a Košicami nasledujú okresy Komárno,Banská Bystrica, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Prievidza, Nové Zámky a Trnava.
Do roku 2050 podľa demografického centra môže klesnúť počet obyvateľov Slovenska pod päť miliónov.
Niekedy stačí, že sa s nimi porozprávame
Banská Bystrica, krátko po deviatej hodine ráno. V kancelárii Stanice prvej pomoci Miestneho spolku Červeného kríža sa ozýva zvonenie I - CARE. Vlastimil Drašner sa pýta do telefónu na niekoľko potrebných detailov.
Volá stará, vyše 70-ročná pani, ktorá doma spadla a nemôže sa postaviť. Žije sama. Drašner ju upokojuje, sadá do sanitky a kolega ďalej komunikuje s vystrašenou paňou počas celej, takmer hodinovej akcie.
Banská Bystrica má už rok a pol systém SOS Senior, ktorý umožňuje starým osamelým ľuďom bez problémov komunikovať so záchrancami. Dovoľuje to prístroj pripojený na pevnú linku s dosahom okolo 40 metrov.
Starý človek má vodotesné záchranné tlačidlo stále pri sebe, na krku alebo na náramku na ruke. Keď ho stlačí, prístroj ho automaticky spojí s nonstop službou záchranárov. Záchranári pri počítači presne vedia, kto vyvolal poplach, kde býva, akými chorobami trpí, aké lieky užíva, všetko potrebné.
Záchranár Ján Benčík tvrdí, že za približne rok zachránili minimálne tri životy. „Ak je klient schopný komunikovať, povie, čo sa stalo alebo aký má problém. Ak nemôže hovoriť, záchranári mu zatelefonujú naspäť a okamžite idú skontrolovať situáciu,“ hovorí vedúca referátu sociálnych vecí banskobystrického mestského úradu Beata Styková.
Mestský úrad začal skúšať SOS prístroje pre starých a imobilných ľudí už v roku 2005. Po bezplatnej skúšobnej prevádzke klienti platia za službu 200 korún mesačne. V Bystrici má prístroj asi 20 ľudí.
Začiatkom mesiaca jedna z klientiek, 75-ročná žena, vyvolala poplach.
Drašner hovorí, že sa nesťažovala na žiadne bolesti, len spadla a nevedela sa postaviť. „Vylúčili sme zlomeninu a iné zranenia. Kontaktovali sme príbuzných, ale boli mimo mesta. Dostali sme sa do zamknutého domu a pomohli sme jej. Trištvrte hodiny s ňou kolega cez komunikátor hovoril. V každej chvíli vedela, čo sa robí, že sme na ceste, pokúšame sa dostať do domu. Vôbec nebola v strese,“ opisuje.
SOS prístroj nahrádza aj domovy dôchodcov a nedostatok komunikácie. Starý osamelý človek môže zostať doma, lepšie sa cíti a má pocit bezpečia.
„Telefonujeme ľuďom preventívne. Pýtame sa, či je všetko v poriadku, ako sa majú, a zároveň skúšame, či prístroj funguje. Hovoríme s nimi a majú pocit, že sa o nich niekto stará, že s nimi niekto hovorí a zaujíma sa o ich problémy. Niektorí ľudia sa s nami kontaktujú, aj keď sú v depresii, chcú sa len porozprávať,“ hovorí Benčík.
Záchranári majú o klientoch kompletné informácie a kontakty na blízkych či susedov.
V prípade depresií umožnia starším ľuďom hovoriť s rodinou prostredníctvom konferenčného hovoru. „Neverili by ste, ale niekedy stačí aj to,“ hovorí Benčík.
Daniel Vražda
Kliknite - obrázok zväčšíte.
