Bozkávajúci sa Brežnev s Honeckerom, déderácke trabanty a Check Point Charlie. Aj tieto slávne maľby z East Side Gallery akútne potrebujú opravu. Sympatické výtvory umelcov ničí vietor, kyslé dažde i útoky vandalov. Projekt na rekonštrukciu však vzbudzuje v nemeckom hlavnom meste vášne.
Kus Berlínskeho múra nadobudol dnešnú podobu v eufórii po páde komunistického režimu. Vyše sto umelcov z 24 krajín vytvorilo pamätník slobody a dali tak posledné zbohom stene, ktorá v roku 1961 rozdelila Berlín na dve časti. Výsledkom bola najväčšia galéria na svete na otvorenom priestranstve (1,3 kilometra) blízko železničnej stanice Ostbanhof.
Obnova galérie vyjde na tri milióny eur. Otázne však je, kto to zaplatí. Mestská pokladnica je po nákladných investíciách v 90. rokoch vyrabovaná. Mnoho Berlínčanov navyše hnevá skutočnosť, aby sa rekonštrukcia najohavnejšieho symbolu NDR platila z ich daní.
Podľa prieskumu denníka Tagesspiegel súhlasí s opravou múra iba 27 percent Berlínčanov. Historici i umelci však argumentujú, že ide o dôležitú časť minulosti mesta.
„Galéria slúži ako dokument a musíme ju ochrániť,“ povedal pre DW Kani Alavi, ktorý je prezidentom Umeleckej iniciatívy East Side Gallery. S kolegami presadzuje opravy v stene, ktorá má už niekoľko dier a maľby sa nedajú rozoznať. Rekonštrukcia sa pre nedostatok peňazí posunula z apríla na august a zrejme budú musieť prispieť aj súkromní sponzori. (hud)
