Na finále ste nastupovali s jediným cieľom. Umiestniť sa do 6. miesta, čo znamenalo postup na olympiádu. Ani trošku ste nemysleli na medailu?
„Veril som, že porazím dvoch-troch pretekárov. Ale na medailu som veru nemyslel. No získať striebro nakoniec nebolo také zložité. V polovici trate som sa obzrel a bol som na úrovni s najlepšími. Tak som sa upokojil a držal tempo. Až v cieli som zistil, že sú všetci favoriti za mnou.“
Štartovali ste v prvej dráhe, o ktorej sa hovorí, že je menej výhodná. Prečo?
„Občas si treba pohľadom skontrolovať vývoj pretekov, a keď sú súperi po ľavej ruke, ktorou zaberám, tak sa ťažko obzerá. No ja som to vôbec neriešil. Spravil som to iba dvakrát, aby som vedel, či idem optimálne, alebo mám zrýchliť. Fúkal mierny protivietor, to mi vyhovuje, ale vietor do tváre býva zradný. Po chvíli akoby ma začal uspávať. Ešteže mi niekto asi na 200 metroch z brehu po slovensky zakričal 'poď!' To ma prebralo a optimálnu frekvenciu záberov som udržal až do konca. Doteraz neviem, kto to bol.“
Porazili ste troch olympijských víťazov a vlaňajšieho majstra sveta. Asi ste čakali ich tuhší odpor, však?
„Vo finále bolo niekoľko kanoistov, čo majú silný záver. Očakával som ich tlak, ale neprišiel. Prekvapil ma najmä Nemec Dittmer. Tento rok som ho už zdolal aj na ME, ale mal som pocit, že mu len nevyšli jedny preteky. Myslel som, že tentoraz vyhrá.“
Nakoniec z toho bol súboj tréningových partnerov. Vás a Maďara Vajdu. Vy máte prvú veľkú medailu, on konečne prvé individuálne zlato z MS. Ako vznikla vaša spolupráca?
„Moja tréningová skupina na Slovensku sa rozpadla. Stagnoval som, a tak som ho oslovil. Prvé spoločné tréningy sa nám obom páčili, vyhovovali sme si navzájom. V tejto sezóne som v Szegede už od jarnej prípravy, prakticky nepretržite. Navzájom sa na tréningu ťaháme k lepším výkonom.“
Je v niečom ich tréning odlišný?
„Je to celá skupina pretekárov a každý tréning sú také malé preteky, je to prestíž. V Maďarsku je veľká konkurencia. To je základ úspechu. Núti ma to ísť vždy nadoraz. Atilla Vajda a tréner Viktor Vécsi mi navyše stále vtĺkali do hlavy, že mám na tých najlepších. To mi psychicky pomohlo.“
Maďari síce s úsmevom, ale naznačovali, že už vás medzi seba nechcú, keď ste sa na nich dotiahli. Čo vraveli po pretekoch vám?
„To je neustále hecovanie, netreba ich brať vážne. Attila Vajda vie, že potrebuje sparingpartnera, ktorý ho v tréningu potiahne. Do olympiády bude naša spolupráca fungovať. Ale čo by sa stalo potom, keby som ho na nej porazil, to veru neviem.“
Autor: Duisburg
