Všetci sa tešia a nespokojní vyzerajú len tí, ktorí sa neúspešne snažili získať nad časťou tohto balíka kontrolu. Popri nekritickej radosti je užitočné si pripomenúť, že takýto „dar“ prináša aj problémy.
Peniaze zo štrukturálnych fondov potečú k podnikateľom nie vždy s čisto pozitívnymi efektmi. Predstavte si vedľa seba dve lyžiarske strediská. V jednom si postavil vlek podnikateľ s bankovým úverom, ktorý postupne spláca. O dolinu ďalej šikovný podnikateľ nechal nejakú štátnu agentúru doložiť polovicu nákladov na svoje vleky.
Ľudia, ktorí by rozmýšľali nad produktom alebo službou, ktorá by im zarobila peniaze tým, že uspokojí zákazníka, rozmýšľajú nad projektom, ktorý v prvom rade uspokojí úradníka. S podporou verejných fondov potom niekedy vznikajú aktivity, ktoré by bez nich nikoho ani nenapadli, a konkurujú tým, ktoré vyvolal trh.
V tom pomáhajú podnikateľom i verejným subjektom stovky špecializovaných poradenských agentúr – verejných, súkromných, regionálnych a rôznych iných. Aby uspeli a uživili sa na podieloch z úspešne získaných peňazí, vyžadujú si rozhľadených, tvorivých, inteligentných ľudí. Obrovská tvorivá kapacita odteká do umelo vytvoreného sektora eurofondového poradenstva, na úkor iných prínosov.
Problémov je, samozrejme, oveľa viac, než sa zmestí do úzkeho stĺpčeka. Šancou na ich minimalizáciu je jedine silná kontrola zvonka. Systém eurofondov je však natoľko komplikovaný, že mu podrobne rozumie len obmedzená skupina ľudí, ktorí v ňom robia.
Výsledkom je obmedzená verejná kontrola: nerozumejú občania, nerozumejú novinári a tí, čo plne rozumejú, majú väčšinou motiváciu tváriť sa, že všetko je v poriadku, lebo sa systémom živia.
Autor: Andrej Salner
