Ak sú „ľudské zdroje“ najmocnejšou časťou organizácie, ako stále tvrdíte, prečo cítiť ich vplyv len v negatívnom zmysle?
Fadi Rahal, Louisville, USA
„Bohužiaľ, v mnohých spoločnostiach funguje personálne oddelenie buď ako tajomný spolok, alebo ako pridružený program 'zdravie a šťastie'. Toto sú však extrémy. No faktom je, že personálne oddelenia len málokedy fungujú tak, ako by mali.“
Personálne oddelenia by mali byť v centre pozornosti každej spoločnosti. Čo môže byť dôležitejšie ako to, koho prijímajú, koho zaškolia, koho povýšia alebo vypoklonkujú?
Keď sa však pozriete na dnešné firmy, kde má hlavné slovo finančný riaditeľ a kde personálne oddelenie odsunuli do úzadia, nepovedali by ste, že je to tak.
Keby ste napríklad boli majiteľom Realu Madrid, trávili by ste viac času s hlavným účtovníkom alebo skôr so šéfom hráčskeho kádru? Iste, účtovník vám môže prezradiť finančný stav. No šéf hráčskeho kádra vie, ako vyhrávať; ktorý hráč je dobrý a kde nájsť sľubných nováčikov. Práve na to majú byť personálne oddelenia. No zvyčajne to tak nie je.
Dva extrémy
Snažíme sa pochopiť, prečo sú personálne oddelenia také odsúvané. Existujú však minimálne dva póly nevhodného správania. Je to vtedy, keď sa z personalistov stanú malí zákulisní poťahovači nitiek, ktorí tvoria a ničia kariéry, niekedy dokonca na príkaz generálnych riaditeľov. No rovnako často dochádza k druhému extrému: personálne oddelenia, ktoré plánujú pikniky, vydávajú podnikových spravodajcov a presadzujú pravidlá a nariadenia, ktoré akoby nemali iný účel, len zvyšovať byrokraciu.
Takže ako napraviť tento chaos? Začať treba od ľudí, ktorí by sa mali prijímať na personálne oddelenia: Mali by to byť ľudia, ktorí sú sčasti pastormi, čo si vypočujú spovede bez vzájomného obviňovania, a sčasti rodičmi, milujúcimi, ale aj korigujúcimi.
Všetko záleží od šéfov
Takíto personalisti už spravidla majú niečo za sebou v profesionálnej kariére. Chápu branžu – jej vnútorné fungovanie, históriu a napätia, skryté hierarchie, ktoré existujú v hlavách ľudí.
Je o nich známe, že sú úprimní, dokonca aj keď je ich posolstvo tvrdé, a vedia udržať veci v tajnosti. Personalisti by mali vytvárať účinné mechanizmy, ako sú peniaze, uznanie a školenia, aby ľudí motivovali a udržali.
Vzhľadom na vaše negatívne skúsenosti s personálnym oddelením vám takéto vplyvné a účinné personálne aktivity asi znejú ako vzdušné zámky. Keďže však väčšina generálnych riaditeľov nahlas tvrdí, že ľudia sú ich „najväčším aktívom“, nemalo by to tak byť. Vodcovia musia personálny manažment postaviť na rovnakú úroveň profesionality a čestnosti ako finančný manažment.“
