dnes prezident Republikovej únie zamestnávateľov MARIÁN JUSKO.
Ako hodnotíte vystúpenie premiéra Fica k dôchodkovým správcovským spoločnostiam?
„Tak, že neprispelo ku konštruktívnemu dialógu, ktorý je potrebné viesť pri riešení jednej z najdôležitejších ekonomických úloh tejto vlády. Je ňou finančná udržateľnosť dôchodkového systému. Štýl a metódy, ktoré boli použité zo strany premiéra, odsudzujem. Môžu prispieť k vytvoreniu neprekonateľnej bariéry medzi predsedom vlády a podnikateľskou obcou.“
Narážate na verbálnu úroveň jeho prejavu?
„Áno, s tým, že dôchodkové správcovské spoločnosti sú normálne podnikateľské subjekty, ktoré tu začali podnikať na základe zákona a podľa mojich informácií zákony plne rešpektujú. Za nimi nie je žiaden Fruni či Šebeščák, ale renomované svetové finančné inštitúcie. Je mojou povinnosťou ako prezidenta Republikovej únie zamestnávateľov vyjadriť týmto správcovským spoločnostiam plnú podporu v ich úsilí zabrániť ich mocenskej likvidácii. Domnievam sa, že dialóg pri riešení problému, ktorý dnes máme v dôchodkovom systéme, je nevyhnutný a tlačové besedy, aké usporiadal predseda vlády, ho jednoznačne komplikujú.“
Vláda v stredu schválila zákon, podľa ktorého akcionárom zdravotných poisťovní nemajú byť vyplácané zisky. Súhlasíte s tým, že tieto kroky môžu odrádzať investorov spúšťať na tomto území veľké projekty?
„Jednoznačne áno, lebo ide o zmenu pravidiel počas hry a navyše v samotnej podstate podnikania, ktorou je zisk. A, prirodzene, je to citlivejšie, ak sa to udeje v krajine, v ktorej histórii bolo aj znárodňovanie. Nebezpečenstvo z hľadiska potenciálnych investícií spočíva v jednoduchej otázke: ktoré odvetvie bude ďalšie?“
Dá sa takýto návrh obhájiť tým, že ide o verejné zdroje zo zdravotného poistenia, z ktorých by poisťovne nemali vytvárať zisky?
„Tejto argumentácii nerozumiem, lebo z verejných zdrojov sa obstarávajú mnohé produkty a služby a ich poskytovatelia bežne dosahujú zisk. Alebo sa domnievame, že napríklad stavebné firmy budú stavať diaľnice financované tiež z verejných zdrojov, ak nebudú môcť mať ani korunu zisku?“
Čo sa teraz deje v podnikateľskej obci?
„Napätie sa, žiaľ, stupňuje. Dnes je aktuálnou témou novela zákona o sociálnom poistení, kde doterajší priebeh sociálneho dialógu považujem za katastrofálny. Uznávam, že ani pri zavedení dôchodkového sporenia nebola dosiahnutá zhoda vtedajších politických elít a ani celospoločenský konsenzus. No dnes sa mi zdá, že túto chybu chceme zopakovať, a dokonca, že tu nie je ani pokus, aby sa nejaká zhoda dosiahla. Ide pritom o veľký problém, lebo napríklad už v roku 2010 starobné poistenie vyprodukuje ohromný deficit - odhaduje sa až na 64 miliárd korún. Na jeho krytie však už nebudú zdroje z privatizácie. Úlohou teda je zabezpečiť finančnú udržateľnosť tohto systému ako celku. Žiaľ, nejde len o jeden jediný rok, ale o mnohé ďalšie. Každoročne budeme musieť získať alebo ušetriť desiatky miliárd korún. Pri takýchto vážnych a dlhodobých problémoch je povinnosťou každej a teda aj súčasnej vlády aspoň sa pokúsiť dosiahnuť čo najširší celospoločenský konsenzus vrátane politických strán.“
Čiže pokúsiť sa zabezpečiť kontinuitu?
„Áno, aby aj nasledujúce vládnuce politické garnitúry akceptovali prijaté riešenia. Žiaľ, sme svedkami iného prístupu. Nehľadajú sa dohody, ale vinníci a nepriatelia a z obsahovej stránky sú predkladané ad hoc návrhy, ktoré sú nekoncepčné a v niektorých prípadoch až absurdné.“
Napríklad?
„Absurdné je, keď vieme, že už v druhom polroku 2009 a v nasledujúcich rokoch nám každoročne budú chýbať desiatky miliárd korún a niekto predloží návrh, aby časť peňazí dnes ušetrených na budúce dôchodky bola použitá na okamžitú spotrebu. Takýto návrh budúci problém nezmenšuje, ale zväčšuje. A takýto návrh je obsiahnutý v oficiálnom dokumente ministerstva práce. Je síce pravdou, že ministerka Tomanová od neho pod tlakom ustúpila, ale tento príklad jasne ukazuje, ako sme dnes ďaleko od koncepčného riešenia.“
Ministerka práce tým však dala najavo, čo si myslí o II. pilieri.
„Iste. Tento návrh by mohol II. pilieru zasadiť ťažký úder, ale v ničom by neprospel k dlhodobej finančnej udržateľnosti dôchodkového systému. Nechcem teraz hovoriť o ďalších návrhoch obdobného charakteru, ale radšej by som vyzval na zmenu dialógu, ktorý nebude vedený tak, že vy ste zlé dôchodkové spoločnosti a my vás zlikvidujeme, aj keď tým národohospodársky nič nevyriešime. Musíme si uvedomiť, že II. pilier reálne existuje, že je v ňom jeden a pol milióna ľudí, že správcovia fondov nie sú žiadne subjekty typu nebankoviek a že majú svoje oprávnené záujmy, ktoré sa nám môžu, ale i nemusia páčiť.“
Na túto tému ste nehovorili ani ako zástupca zamestnávateľov v tripartite?
„Nie. Oficiálne rokovanie zatiaľ nebolo a zdá sa, že bude len jedno, na ktorom každá strana vyjadrí svoj názor a karavána pôjde ďalej. Ale využijeme túto príležitosť, aby sme sa opýtali, či náš dojem, že hlavná ťarcha finančnej udržateľnosti dôchodkového systému sa hodí na plecia podnikateľskej sféry, je správny. Z navrhnutých opatrení totiž má reálnejší finančný efekt len zrušenie stropov pre vymeriavací základ, teda zvýšenie odvodového zaťaženia.“
Aké dôsledky to môže mať?
„Zvyčajne rast nákladov vyvoláva rast cien.“
Ako sa to môže odraziť na inflácii?
„Jednoznačne rýchlejším rastom za predpokladu, že sa naplnia nepriaznivé predikcie vývoja cien ropy, plynu, elektrickej energie, ale aj potravín. Ale problém je aj v kreovaní inflačných očakávaní. Veď dnes podnikateľská sféra pociťuje hrozbu dlhodobého a trvalého zaťaženia novými a obrovskými nákladmi cez zvýšenie odvodového zaťaženia.“
Môžete to spresniť?
„Samotné zvýšenie odvodov cez zrušenie vymeriavacích základov neprinesie v porovnaní s potrebami zaujímavú sumu. Obava teda je, že proces zvyšovania odvodového zaťaženia bude pokračovať. Hlavne, keď nie sú predložené iné opatrenia, ktoré by zásadnejšie riešili problémy v dôchodkovom systéme. Ale na inflačné očakávania pôsobia aj ďalšie faktory. Napríklad nový Zákonník práce alebo takzvané rozširovanie platnosti vyšších kolektívnych zmlúv na podniky, ktoré ich vôbec nepodpísali a asi ani nevedia, čo obsahujú.“
Určite sú v nich však ďalšie náklady.
„Presne tak. Spomeniem ešte rokovanie o minimálnej mzde, keď jedna z oficiálnych alternatív ministerstva práce bola rast o 11 percent. Samozrejme, že takýto nárast môže byť pre málo rentabilné firmy, najmä v službách, pohromou. Zvýšenie minimálnej mzdy totiž tlačí aj na zvýšenie ostatných miezd, aby bola udržaná mzdová diferenciácia. Šofér by mal mať vyššiu mzdu ako jeho závozník. Ak stúpne mzda závozníkovi, mala by aj šoférovi. Ale nejde len o dosah na ten-ktorý podnik, ale aj o národohospodársku zodpovednosť.“
Tlak na mzdy vyvoláva aj nedostatok pracovných síl v niektorých sektoroch.
„To je ďalší fakt, ktorý musíme zohľadniť. Žijeme v období vysokého hospodárskeho rastu a začína sa pociťovať nedostatok niektorých profesií. To vedie k zvyšovaniu miezd. Ak zohľadníme všetky uvedené faktory, môžeme mať onedlho problém s infláciou.“
A to práve v období, keď sa krajina pripravuje na prijatie eura.
„Chvalabohu, zatiaľ sa plnenie kritérií na vstup do eurozóny vyvíja podľa predpokladov. Ale ešte nie sme za vodou. Preto nechápem, prečo sa práve teraz, v najcitlivejšom období, vypúšťajú, obrazne povedané, balóniky s vírusmi cenovej nákazy. Za tie považujem úvahy typu, prečo by sme nezaťažili podnikateľskú sféru ďalšími nákladmi a prečo by rast minimálnej mzdy nemohol byť 11 percent. Je to veľmi riskantná hra. Keď niekde takéto ohnisko nákazy vznikne, bude zle. Ak sa bránime vtáčej chrípke či slintačke, pri cenovej nákaze je to opačne. Tam sa za nakazených chcú vydávať všetci. Umožňuje to totiž ľahšie presadenie vyšších cien.“
Ako ste vy ako bývalý guvernér centrálnej banky čítali nedávne slová šéfa Európskej centrálnej banky, že Slovensko musí byť v tomto období veľmi aktívne?
„Prezident Trichet, ale aj komisár pre menové záležitosti Almunia, povedali vety, čo sú pre mnohých ťažko dešifrovateľné. Ak máme byť aktívni, nejde o technickú otázku, akou je napríklad výber reklamnej agentúry na eurokampaň. Prečítal som to tak, že musíme prijímať opatrenia, aby sme mali istotu, že kritériá na sto percent splníme a aby boli zároveň udržateľné aj v budúcnosti. Podľa mňa to bola teda výzva a varovanie zároveň.“
Ak sa teda komplexne nevyrovnáme s deficitom v Sociálnej poisťovni, v kombinácii s možnou cenovou nákazou môže byť ohrozené prijatie eura?
„Ohľadom prijatia eura som optimistom. Len upozorňujem, že všetky rozhodnutia v hospodárskej politike musia byť posudzované aj z pohľadu, ako pôsobia na plnenie konvergenčných kritérií a na našu schopnosť a dôveryhodnosť ich dlhodobo udržať po vstupe do menovej únie. To plne platí aj pre kľúčové otázky hospodárskej politiky vlády, akými sú finančná udržateľnosť dôchodkového systému a vyhýbanie sa akýmkoľvek krokom, ktoré by mohli naštartovať neželaný inflačný vývoj, či už na dopytovej alebo nákladovej strane.“
Je podľa vás vypúšťanie oných balónikov cenových vírusov zo strany Európskej centrálnej banky ostro sledované?
„Myslím si, že áno. Uvedomme si, že sme len malým štátom vo veľkej Európe. A tie priťahujú pozornosť len vtedy, ak sa vývoj odchyľuje od štandardu. Signál z jej strany bol vyslaný. Je na nás, aby sme ho správne prečítali.“
