lovenským vzduchom. Slovenskú reč si už týždeň nacvičujem pesničkami Zuzany Homolovej a Krútňavou. Najradšej by som šiel autom, ale radosť z tohto výletu mi kazí jeden háčik... slovenskí policajti. Podľa poľských turistov sú to prísni, neľútostní cyborgovia, túžiaci po jednom – aby poľským vodičom naparili pokutu. Už si to predstavujem, ako mi strážcovia zákona vyčítajú, že nemám náhradné žiarovky.
„To je hriech, taká hrôza, ó, Bože náš! Bože, taká hrôza, Bože náš!“ odpovedal by som slovami Eugena Suchoňa a vo svojich čiernych predstavách vidím, ako už míňam všetky slovenské koruny na pokuty a umieram hladom a smädom pred krčmou.
Asi si to ešte premyslím, či nepôjdem vlakom, tam si môžem za každé štvrťhodinové oneskorenie dať pokojne pivo v staničnom stánku.
Autor: Grzegorz Grabowski