Súťaže prebiehajú podľa rovnakého scenára ako ich verzie pre dospelých, no s jedným veľkým rozdielom. Namiesto krásnych žien alebo mladých speváckych talentov na pódium vychádzajú deti. Vlastne, nie tak celkom. Na pódium vychádzajú malé „zrúdy“. Útle telíčka napasované do plaviek alebo obtiahnutých tričkotov.
Niektoré s profesionálne zvládnutou chôdzou, iné trošku neisto kráčajú v lodičkách na vysokých podpätkoch, s natupírovanými vlasmi a ovešané šperkami. Za potlesku rozvášneného davu predvádzajú naučené gestá, tanečné a spevácke čísla. Spotený a na všetko odhodlaný moderátor, ktorému siahajú tak po opasok, im žoviálne kladie vopred pripravené otázky a ony nadšene odpovedajú podľa dobre pripraveného scenára.
V tvárach majú jeden a ten istý výraz. Podobný, akým vás uchvátil Jack Nicholson v úlohe Jokera v Burtonovom Batmanovi. Groteskná grimasa nasadená okamžite po vyjdení na pódium, no namiesto Jokerovho šialeného fanatizmu v očiach týchto malých nevinných monštier nájdete len prázdnotu. Možno s prímesou strachu, to keď si spomenú na mamičkine a oteckove veľké očakávania. Tí investovali stovky dolárov do leteniek, vizážistov a garderóby. Narúžované pery, hrubá vrstva mejkapu, polmetrové mihalnice - fraška je dokonalá.
Sklamanie z neúspechu a premárnenej šance na výhru a vstupenku do sveta šoubiznisu - to je tá najmenšia cena, ktorú nevinné obete zaplatia. Tou najvyššou je strata toho najčistejšieho, čo deti v sebe nesú, strata nevinnosti. Na oltár, pod ktorým sa k všemocnému bohu slávy modlia ich rodičia, tak kladú niečo, čo im už nikdy nebude vrátené.
Ich detstvo a mladosť vo svete dospelých, bez prirodzeného kontaktu so svojimi vrstovníkmi, sú im nenávratne ukradnuté. Cítite to pri pohľade na ich strnulé tváre, neprirodzené držanie tela, niektoré pri vystúpeniach vyzerajú ako obete pedofila, ktorý si ich vystúpenia nakrúca na video, aby ho potom mohol speňažiť na webe.
To, že si nechávame do hláv namiesto Ježiška importovať Santa Clausa, veľkonočnú šibačku raz vystrieda hľadanie vajec a Sviatok Sv. Cyrila a Metoda nahradíme Dňom vďakyvzdania nás raz možno naozaj čaká. Ale to je skôr len také moje šťuchnutie pod rebrá. Ak by sme však raz zneužili naše deti na niečo také, ako sa deje na opísaných úchylných podujatiach, to by už bolo skôr na kopanec do zadku.
Autor: Vlado Radosa