na zasadaniach Európskeho parlamentu v Bruseli.
Steny zasadacej miestnosti lemujú presklené kabínky. Na dvadsiatich troch z nich visí očíslovaná tabuľka s názvom jazyka, ako deutsch, english, slovenčina či slovenščina.
Každý účastník má k dispozícii slúchadlá s maličkým číselným displejom a ovládačom hlasitosti a kanála, ktorým si môže nastaviť, v ktorom jazyku chce zasadanie sledovať. Pokiaľ do dotyčného jazyka nie je tlmočené, či už z dôvodu, že tlmočník tam nie je, alebo jednoducho tlmočiť netreba, zo slúchadiel vychádza pôvodný zvuk.
Na zasadaniach, na ktorých som sa v júni zúčastňoval spolu s takmer troma stovkami mladých ľudí zo všetkých krajín EÚ, sa moderovalo v angličtine a profesionáli nám to tlmočili navyše do francúzštiny, nemčiny a španielčiny. Občas niektorí politici odpovedali na otázky vo svojej rodnej nemčine či francúzštine, a tak mali chvíľu prácu aj tlmočníci do angličtiny.
Čo vám budem hovoriť, ja som sa tam doslova vyhral. Občas som počúval všetkých prednášajúcich bez slúchadiel, no väčšinu času som ich mal nasadené aspoň na jedno ucho a len tak som prepínal medzi všetkými štyrmi jazykmi a porovnával. Ak by to nejaký technik sledoval, tak mi príde dať po prstoch, že im tam s tým stále baštrngujem. Úžas, tí tlmočníci sa chytali a šlo im to ako po masle.
„Ja by som pre zmenu rád prešiel na španielčinu,“ povedal bezchybnou angličtinou jeden z prednášajúcich v okamihu, keď som mal v slúchadlách nastavenú práve španielčinu. „Po prvé, je to môj rodný jazyk a po druhé, rád by som dal príležitosť si oddýchnuť aj španielskym tlmočníkom.“
Tlmočníčka pekne preložila celú vetu a elegantne ju doplnila záverečným vydýchnutím „Por fin“ (No konečne!).
Na druhý deň som si všimol, že v kabínke číslo sedem s gréckym označením sedí jedna pani a tlmočí. Sám som bol zvedavý na gréčtinu, v ktorej si viem akurát tak vypýtať pivo, a tak som si slúchadlá prepol na sedmičku. Nič, len pôvodná angličtina.
Potom som si lepšie všimol, že jej mikrofón je vypnutý. Zo všetkých tlmočníkov však práve pani z Grécka tlmočila najtemperamentnejšie. Živo gestikulovala, úplne sa vžívala do pomerne nevýrazného prejavu prednášajúceho.
Nenápadne som dal znamenie pár divákom naokolo a veľmi uvažoval, či tú pani na jej vypnutý mikrofón upozorním. Vtedy sa však na jej kabínke zozadu otvorili dvere, vošiel pán, ona sa otočila od mikrofónu, podala si s ním ruku, prehodila pár slov a hoci prednášajúci bol práve v najväčšom rozmachu svojho prejavu, ona sa vrátila k tlmočeniu až po pol minúte a pokračovala ďalej, ako keby sa nič nestalo.
Jeden kolega z Grécka to už nevydržal, prihlásil sa a spýtal sa, či sa tlmočí aj do gréčtiny. Moderátorka prekvapene otočila hlavu: „Gréčtinu sme nemali na programe.“
Grécka tlmočníčka zamávala rukami v zmysle, že ona si to len nacvičuje. Španielska tlmočníčka sediaca vo vedľajšej kabínke mi to všetko poprekladala a na záver doplnila: „Pre tých, čo chcú počúvať španielsky preklad, tak som na osmičke.“
V Európskom parlamente sa tlmočí zásadne do vlastného rodného jazyka. Tak musia v každej kabínke sedieť ľudia schopní tlmočiť zo všetkých jazykov, ktoré sa na konkrétnom zasadaní používajú.
Výnimkou sú niektoré menej používané jazyky ako slovenčina, estónčina či maltčina, kde je problematické zohnať priamych tlmočníkov. Vtedy si cieľoví tlmočníci zvolia iný jazyk, cez ktorý tlmočia.
Cez prestávku som zamával trom anglickým tlmočníkom a s ešte dvoma kolegami sme sa vlámali k nim do kabínky. Trojica priznala, že niektorí majú taký zmätený prednes, že im málokedy vôbec rozumieť, o čo im ide. A to potom treba podať uceleným spôsobom v inom jazyku. Najťažšie je však prekladať obrazné výrazy a vtipy.
Raz nejaký poslanec povedal niečo veľmi vtipné po anglicky. Najskôr sa dala do rehotu časť poslancov bez slúchadiel. Tlmočníci skôr či neskôr vtip tiež nejako preložili, a tak sa rozosmiali ďalší a ďalší poslanci postupne, ako im to prichádzalo v nemčine, taliančine, poľštine či vo fínčine.
Len frankofónni poslanci ostali ticho sedieť a nechápavo sledovali svoje okolie. Francúzsky tlmočník sa potil ako kôň, no nemohol nič vymyslieť. Napokon to vzdal:„Prosím vás, tak sa aspoň zasmejte!“
Autor: Miroslav Šedivý
