majú ešte poriadne ďaleko: november 2008. Počas rok a pol trvajúcej kampane sa kandidáti musia stať dôverne známymi rovnako ako ktorákoľvek iná spotrebiteľská značka.
Prezidentskí kandidáti odjakživa využívajú rôzne formy brandingu. Imidžmejkri, spin doktori, televízne reklamy.
Úspešní kandidáti vždy uverili, že si voličov získali správnosťou svojho programu. Výsledky prieskumov hovoria čosi úplne iné. Podľa prieskumu Prezidentská sila imidžu, ktorý sa uskutočnil v roku 2004, výber prezidenta ani tak nie je o tom, kto je „dobrý“ a kto „zlý“, ako skôr o tom, ako kandidáti ponúkajú svoje výhody a nevýhody.
Kandidát na prezidenta sa tak musí stať značkou so všetkým, čo k tomu patrí. A je toho neúrekom: analýza vzhľadu a rétoriky kandidáta, analýza rôznych možností skomolenín jeho mena, definovanie primárneho kódu, akejsi DNA, od ktorej sa bude odvíjať všetko, čo povie a urobí, vymyslením „príbehu značky“. Až následne vzniká grafická podoba loga.
Logá terajších kandidátov sú rôzne. Od loga podobajúceho sa skôr na čokoládovú tyčinku „Rudy“ (Giuliani) cez moderný dizajn záhadného produktu s názvom „O“ (Obama) až po generálsku hviezdičku na výložke Johna McCaina. A popri tom odkazy na úspešné prvky kampaní predchodcov (Hillary Clintonová) a „povinné jazdy“ národných symbolov. Už v samotnom logu sa každý z kandidátov snaží o sebe „povedať“ to najdôležitejšie: v čom sa líši od ostatných.
Tak mi napadá: čo chcel Eduard Kukan povedať tým štvorlístkom?
Autor: Marian Timoracký, marketingový poradca, United Consultants
