BRATISLAVA. Nezamestnaní, ktorých je čoraz menej, by mali mať menej povinností. Navrhuje to ministerstvo práce, ktoré vedie Viera Tomanová (Smer).
Ľudia bez práce by sa podľa návrhu ministerstva už nemuseli dvakrát do mesiaca hlásiť na Úrade práce. Stačilo by raz.
Ministerstvo tiež pripravilo návrh, aby tí nezamestnaní, ktorí sa nezapoja do aktivačných prác, neboli automaticky vyradení zo zoznamu ľudí poberajúcich dávky.
Cieľom návrhu je preniesť na občana „možnosť zodpovednosti za riešenie svojej ekonomickej situácie“, povedala riaditeľka tlačového odboru ministerstva Oľga Škorecová.
Každý človek v hmotnej núdzi, ktorý sa zapojí do aktivačných prác, môže dostávať príspevok vo výške 1900 korún mesačne. Aktivačné práce sa vykonávajú najmenej desať hodín týždenne a 40 hodín mesačne.
Jozef Halecký z HZDS, predseda parlamentného výboru pre sociálne veci, so zmenou pravidiel pre aktivačné práce nesúhlasí. „Budem presadzovať, aby účasť bola naďalej povinná,“ povedal Halecký. Ak by bola dobrovoľná, znamenalo by to podľa neho „dezorganizáciu a chaos“ a nezamestnaní by nemuseli získať „správne pracovné návyky“.
Ľudovít Kaník, ktorý ako minister aktivačné práce navrhol, o pripravenom návrhu povedal, že by to bola „úplná katastrofa“. Tvrdí, že práve vďaka tomu, že sa nemožno úplne vyhýbať práci, ľudia mohli zvýšiť svoje šance na trhu práce.
Zmenou by mohli utrpieť najmä obce, ktoré nezamestnaných na aktivačné práce, ako napríklad čistenie chodníkov, či kosenie využívali.
Bývalý minister práce Ľudovít Kaník (SDKÚ) tvrdí, že mestám a obciam tieto práce veľmi pomohli.
Napríklad v Poprade sa za minulý rok zúčastnilo na aktivačných prácach okolo 400 osôb, ktoré odpracovali asi 250-tisíc hodín.
Mesto ich „spoločenskú hodnotu práce“ vyčíslilo na približne sedem miliónov korún.
Ján Janotka, starosta Vavrišova, obce v okrese Liptovský Mikuláš, zasa pred časom povedal, že tí, ktorí nepoberajú dávku v hmotnej núdzi, nejavia o práce záujem.
„Zamestnali by sme podstatne viac nezamestnaných, ak by dávku poberali,“ povedal Janotka.
Hovorkyňa primátora Košíc Jana Geročová hovorí, že pre niektorých sú aktivačné práce činnosť, za ktorú majú peniaze, čo im veľmi pomôžu. „Niektorí sa zamestnajú a pre niektorých sa stávajú stereotypom bez väčšieho záujmu dopracovať sa k trvalému zamestnaniu,“ hovorí.
Či by po zmenách, ktoré ministerstvo navrhuje, záujem o práce opadol, hovorkyňa primátora nevie.
Nová motivačná dávka
Ministerstvo práce navrhuje aj vytvorenie novej dávky pre tých zamestnávateľov, ktorí vyplácajú svojím ľuďom nízke mzdy.
Podľa návrhu by stačilo, ak by zamestnali človeka, ktorý je najmenej tri mesiace v evidencii nezamestnaných, a dali by mu najviac 120 percent minimálnej mesačnej mzdy, čiže v budúcom roku od 8100 do 9720 korún.
Príspevok, ktorého výšku zatiaľ ministerstvo nenavrhlo, nazvalo „na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami.“
Podľa exministra práce Ľudovíta Kaníka to je „veľmi dobre vyzerajúca cesta do pekla“.
Myslí si, že zamestnávateľov by to mohlo motivovať mať čo najviac zamestnancov s nízkymi mzdami, a tak „využiť, že štát je taký hlúpy“, že im na to prispeje. „Zamestnávatelia by umelo stláčali mzdovú hladinu a na druhej strane záťaž na verejné financie by rástla ako bublina,“ povedal Kaník.
