Meno miliardára Slavomíra Hatinu sa často spája s divokou privatizáciou počas tretej Mečiarovej vlády. Práve vtedy sa za výhodných podmienok dostal spolu s ďalšími manažérmi a zamestnancami k akciám Slovnaftu, ktoré neskôr ešte výhodnejšie predal. Vtedy bol v pozícii šéfa predstavenstva Slovnaftu, dnes je spolumajiteľom a predsedom predstavenstva Slovintegry, investičnej firmy, ktorej majetok sa odhaduje na vyše 11 miliárd korún.

„Čakal som, že s tým začnete, už som si za tie roky zvykol,“ reagoval na otázku, ako je to vlastne s privatizáciou Slovnaftu a jeho vzťahom k expremiérovi Mečiarovi. Otázky tohto typu ho kedysi veľmi iritovali. „Neustále sa to krútilo len okolo privatizácie. Už som sa pomaly cítil ako zločinec, ktorý to má vytetované na čele.“ Nepáčilo sa mu, že ľudia hádzali všetky privatizačné projekty z Mečiarovej éry do jedného vreca.

„Nikto nezvolil selektívny prístup, pravdou však je, že v Slovnafte sme preinvestovali stovky miliónov dolárov, aj preto je dnes rafinéria v prvej trojke v Európe z pohľadu technológie výťažnosti svetlých produktov z ropy,“ poukazuje na inú stránku privatizácie, ktorú podľa neho médiá a verejnosť opomínajú.

Púť k modernej firme

Väčšinu svojho aktívneho života zasvätil Slovnaftu. Jeho kariérny príbeh je spojený prakticky iba s rafinériou. Investičné projekty, ktoré „nezapáchajú“ ropou, začal so Slovintegrou rozbiehať len pred niekoľkými rokmi.

Do Slovnaftu prišiel na začiatku 70. rokov minulého storočia. Nastúpil do firmy ako robotník, 25 rokov robil vo výrobnej sfére a bol na každom poste hierarchického rebríčka. Z robotníka sa stal majster, hlavný majster, technológ, vedúci výroby, vedúci prevádzky, riaditeľ závodu, výrobný námestník až napokon v roku 1994 sa stal generálnym riaditeľom a šéfom predstavenstva Slovnaftu.

Po páde komunizmu vedel, že Slovnaft v nových podmienkach neprežije, ak sa od základu nezmení. Poznal jeho slabiny. Mnohé dôležité činnosti bežali dovtedy mimo Slovnaftu. Robili ich iné spoločnosti. „Slovnaft napríklad nenakupoval ropu ani nepredával vlastnú výrobu na domácom trhu, pretože to robil Benzinol a Benzina.“ V zahraničí to zaňho robili vtedajšie podniky zahraničného obchodu. Firma nepoznala, čo je obchod. Ľudia vyrábali tovar, balili ho a pripravovali na expedíciu.

Ďalšou slabinou Slovnaftu bola zastaraná výroba a nedostatok investícií. „Bolo treba vytvoriť skutočný obchodný tím, ktorý dokáže predávať sám a bude schopný vytvoriť si reálny pohľad na situáciu na trhu.“ V roku 1995 Slovnaft kúpil 51 percent akcií Benzinolu, čo mu umožnilo, aby začali aktívne pôsobiť na domácom trhu.

Zamestnanecké akciovky

Medzitým sa rozbehla aj privatizácia firmy. V roku 1995 kúpila Slovintegra, ktorá mala vtedy asi 5-tisíc akcionárov z radov manažérov a zamestnancov, 39-percentný podiel v Slovnafte od Fondu národného majetku zhruba za sedem miliárd korún. Neskôr získali ďalších 15 percent. Programové vyhlásenie tretej Mečiarovej vlády rátalo aj s privatizáciou cez zamestnanecké akciovky.

„Nevideli sme dôvod, prečo by sme do toho nešli, keď aj iní začínali byť úspešní,“ spomína Hatina. Hovorilo sa o ňom, že mal vplyv v HZDS a dobre vychádzal s Mečiarom. Aj preto sa mu vraj podarilo vybaviť výhodný nákup akcií pre Slovintegru. „To je veľký omyl. Neviem si predstaviť, ako som mohol mať vplyv, keď som nikdy nebol členom a ani som za túto stranu nekandidoval,“ bráni sa Hatina. V roku 1998 dokonca odmietol ponuku ísť na kandidátku HZDS.

Je cítiť, že téma privatizácie ho už nerozčuľuje ako kedysi, ale otázky tohto typu mu stále nie sú pochuti. „Skutočne už nemám čo viac dodať k privatizácii, pretože v roku 1999 bola preverovaná Dzurindovou vládou a tá ju napokon nezrušila.“ Slovintegra však za Dzurindu ako kompenzáciu vrátila štátu desať percent akcií Slovnaftu.

V roku 2000 vstúpil do Slovnaftu maďarský plynárenský a rafinérsko-petrochemický koncern MOL, ktorý pomohol firme splatiť dlhy a priniesol peniaze na nové investície. Slovintegra potom predala MOL-u za 80 miliónov dolárov časť svojich akcií a zvyšok balíka vymenila za 10 percent akcií maďarskej firmy. Tie pred dvoma rokmi za 8 miliárd korún predala.

Každá vláda niečím prispela

Hatina privatizoval za Mečiara, ale netyká si s ním. S Dzurindom áno. V politike má priateľov. Aj medzi tými, ktorí sú dnes vo vláde. Nie je to nič bližšie. „Sú to priateľstvá takého charakteru, že sa poznáme, tykáme si, ale debaty sa viac-menej krútia okolo kvality podnikateľského prostredia.“

Do hodnotenia vlád, ktoré doteraz viedli Slovensko, sa mu príliš nechce. „Nie som politológ, ale každá určite prispela niečím pozitívnym.“ Pri otázke na reformy predošlej vlády podnikateľa v sebe nezaprie.

„Druhá Dzurindova vláda urobila veľa práce z pohľadu podnikateľského prostredia. Nebol to len Zákonník práce, ale aj ďalšie zákony, ktoré významným spôsobom dali signál pre zahraničných investorov, že sa tu zlepšujú podmienky a je tu zaujímavá možnosť na investície.“

So Slovintegrou sa pustil do viacerých investičných projektov. Prvým boli Trenčianske minerálne vody. Neskôr kúpili českú firmu Granitol, ktorá sa zaoberá spracovávaním plastov. Skonsolidovali ju a dnes im prináša primeraný zisk.

V Leviciach ukončili výstavbu paroplynového cyklu s inštalovaným výkonom 80 megawattov a začali s jeho skúšobnou prevádzkou. Realizujú výstavbu súkromnej nemocnice v Petržalke. Zdravotníctvo podľa neho nutne potrebuje, aby doň prenikol prvok konkurencie a zisku. Slovintegra má teraz 2000 akcionárov.

Viac na www.leaders.sk