y s médiami nesie aj najsilnejšia vládna strana a bez chyby nie je ani Viera Tomanová.
Súhlasí s tým, že medzi novinármi a jeho stranou je vojna a je presvedčený, že dôchodkové správcovské spoločnosti idú do konfliktu so štátom za pomoci novinárov. Predseda poslaneckého klubu Smeru MIROSLAV ČÍŽ však zároveň priznáva, že vinu za napäté vzťahy s médiami nesie aj najsilnejšia vládna strana a bez chyby nie je ani Viera Tomanová.
Vzťahy Smeru a novinárov sú teraz podobne vyhrotené ako za Mečiara. Vyhovuje vám to?
„Samozrejme, že nám to nevyhovuje. Situácia, ktorá vznikla, však nie je otázkou chcenia či nechcenia. Z našej strany je to reakcia na stav, ktorý v mediálnom priestore je. Máme pocit, že sa prestali dodržiavať aj elementárne pravidlá na objektivitu informácií. V mediálnom priestore sa navyše dá veľmi ľahko získať priestor na realizáciu čisto súkromných, alebo skupinových záujmov. Tiež vidíme konkrétne psychologické útoky na osobnosť. Možno by bolo lepšie zvládať to iným spôsobom, ale všetci sme len ľudia.“
Prečo Robert Fico otvorene útočí na médiá?
„Je pod neuveriteľne silným mediálnym tlakom. Od úplne hyenistických atakov na rodinu, syna, cez bulvarizáciu osobnosti a priame osobné urážky. Stretáva sa permanentne s účelovým konaním, ktoré je často zakrývané záujmom o verejnú čistotu, etiku a podobne. To sú veci, ktoré sú nesmierne háklivé na psychiku, pretože ak niečo robíte, robíte to s dobrým úmyslom, zápasíte s neľahkými podmienkami a do toho nastupuje neetický atak, tak to má nejaký vplyv.“
Fico odmieta rozhovory aj účasť v diskusných reláciách. Viete prečo?
„Neviem o tom, že by odmietal účasť v diskusných reláciách. Pokiaľ viem, zúčastňuje sa ich.“
Chodí do nich minimálne. Väčší rozhovor pre denníky dal od volieb len raz alebo dvakrát.
„Neviem, ako je žiadaný, ale je fakt, že stupeň nedôvery k médiám je u predsedu vlády veľmi vysoký.“
Kto začal vojnu Smeru a novinárov?
„Objektívnym dôvodom je, že Smer je veľmi dlho vystavený mediálnemu tlaku. Minimálne človek so stredovým videním má pocit, že tu niečo nie je v poriadku. Sú tu hlavne novinári, ktorí začínali svoju kariéru koncom 90. rokov v čase intenzívneho boja s premiérom Mečiarom, v čase, keď sa delila republika. V médiách sú určité reziduá z tohto obdobia. Premiér Fico nepatrí k favoritom, ktorých doteraz títo novinári preferovali. Pre nás bolo úplne normálne, že novinári majú iné názory, ako sa má spravovať štát. Ale máme právo očakávať minimálnu mieru profesionality a snahu o objektívnosť. Keď to tak nie je, získate možno aj isté animozity a výsledkom je zlý vzťah s novinármi.“
Hovoríte, že novinári robia chyby. Vy ich vo vzťahu k nim nerobíte?
„Samozrejme, že áno. Napríklad tá noc počas volieb. Som však presvedčený, že minimálne veľká časť tohto problému bola nedorozumením. Smer pred voľbami prijal riešenie, že sa nebudeme vyjadrovať, pokiaľ nebudú známe prvé, aspoň trošku relevantné výstupy, a novinárom sme to oznámili. Predseda chcel prežívať voľby so svojimi ľuďmi, chcel mať dostatok času a pokoja na analyzovanie. Faktom je, že následne časť novinárov mala veľmi nedôstojné podmienky, pretože pre nich neboli pripravené priestory. Myslím, že Smer sa už za túto situáciu aspoň čiastočne ospravedlnil.“
Hovoríte o nedorozumení. Niekoľko ľudí z vedenia Smeru nám však otvorene povedalo, že to je odplata za to, ako sa k nim novinári od vzniku Smeru správali. Aj vy ste to tak cítili?
„To bola interpretácia, ktorá vznikla následne v snahe ospravedlniť ten stav, ktorý vznikol a aj nám bol nepríjemný. Myslím, že to bola chyba a odvtedy sa taký exces nestal.“
Vyčítate novinárom výlet do Álp za peniaze poisťovne. Hovorkyňa Smeru bola ešte ako novinárka na trojdňovom výlete v Paríži za peniaze SPP. To je v poriadku?
„Viem si za istých okolností predstaviť pozitívnu spoluprácu ekonomického sveta s novinármi. To je otázka toho, s akým cieľom to robíte. V situáciách, ktoré nie sú háklivé a kde nehrozí konflikt verejného a súkromného záujmu, nejaká spolupráca byť môže. Tá firma (SPP) nikdy neorganizovala priamy konflikt so štátom. So súčasným vedením štátu však DSS podľa nášho názoru priamy konflikt organizujú.“
Vy skutočne veríte tomu, že si DSS platia médiá, aby informovali podľa ich vôle?
„Dôchodkové spoločnosti investovali v kampani do médií vyše 2,5 miliardy korún. To je dosť silný ekonomický záujem. Už to, že ideme do vlády, bolo pre DSS dosť nepríjemné. Vznikali navyše za priamej účasti premiéra Dzurindu, ministra Kaníka či Mikloša. Veľmi by ma prekvapilo, keby dôchodkové spoločnosti ako jediné neorganizovali ochranu svojich záujmov. A keďže nemajú iné možnosti, ako Smer diskreditovať, než v tlači, a deje sa to v masívnom rozsahu, tak si myslíme, že je to tak. Ale priame dôkazy je možné získať len veľmi ťažko.“
Médiá sa teda podľa vás správajú podľa toho, kto u nich zadáva inzerciu?
„Keby som povedal áno, ukázal by som, že mám absolútne pesimistický a jednostranný pohľad na médiá. Médiá sú všade na svete atakované rôznymi záujmami. Ale mám pocit, že miera možnosti zneužiť slovenské médiá je oveľa vyššia ako v iných krajinách.“
Bulvárny denník odfotografoval premiéra pri korčuľovaní, Fico na to reagoval podráždene. Je zlé, keď sa takto aj prostredníctvom bulváru daňoví poplatníci domáhajú zistiť, ako politici žijú v súkromí?
„Smer s tým nikdy problém nemal. Problém je, že premiéra Fica odfotografovali, keď sa vybral do najznámejšieho verejného priestoru na korčuľovanie v Bratislave. Je známe, že korčuľuje denne a investigatívny novinár napíše, že on získal pre svojich čitateľov nejakú exkluzívnu informáciu. Veď to je absolútny nezmysel. Keby sa chcel skrývať a prichytia ho pri nejakej činnosti, že sa niekde s niekým tajne stretáva a robí niečo netransparentné, tak to, aj keď nerád, akceptujem. Ale väčšiu transparentnosť, ako sa ísť korčuľovať, teda športovať so svojou spolupracovníčkou, poradkyňou, s ktorou úzko spolupracuje, pokiaľ viem viac ako 15 rokov, nepoznám. Pán redaktor, u vás v redakcii nie je samozrejmé, že vaši kolegovia občas spoločne športujú? Z tohto trčí nesmierne trápny pokus diskreditovať premiéra vo veci, kde chýba elementárna logika.“
Zmenia sa vzťahy Smeru a médií, alebo to bude takto celé volebné obdobie?
„Musia sa zmeniť, pretože je to zničujúce pre obidve strany. Sú tu dva najdôležitejšie mienkotvorené denníky - SME a Pravda. Do akej miery vyjadrujú to, čo si myslí prevažná väčšina krajiny? Som presvedčený, že sa sústreďujú na záujmy maximálne 40 percent podielu obyvateľov a zvyšných ignorujú. Ak by vyjadrovali záujmy väčšiny obyvateľov, tak si ich kúpi aspoň 200–tisíc čitateľov. Ale nekupujú si ich. Noviny nezodpovedajú vedomiu týchto ľudí a toto je výsledok.“
Noviny sa majú prispôsobovať tomu, čo si myslí väčšina krajiny? Teraz väčšina volí Smer, tak by sme mali byť smeráckymi novinami?
„Vy sa nemusíte prispôsobiť ničomu. Aby ste dostali spoločenskú akceptáciu - musíte sa istým spôsobom správať a získať si dôveru verejnosti.“
Čo si myslíte o tom, čo sa píše v posledných dňoch o Viere Tomanovej?
„Ak je Smer dnes atakovaný a pripustíme, že dôchodkové spoločnosti vstúpili do zápasu so štátom a možno aj, že zneužívajú možnosti korumpovania novinárov, v takom prípade je pre ne úplne samozrejmým cieľom ministerka práce. Keď si pozriete, z čoho je obviňovaná, tak tá účelovosť je úplne zrejmá. Jeden a pol milióna korún na polohovateľné postele je plat manažéra DSS v dobrom mesiaci. Toto je kauza, pre ktorú by mala ministerka odstúpiť?“
Smer otvorene spochybnil hospodárenie DSS. Tie sú dcérskymi spoločnosťami najväčších európskych bánk. Nespochybňujete takto predchádzajúce aj budúce zahraničné investície?
„Nespochybňujeme. Pokiaľ ide o investovanie v štandardnom priestore, pri tvorbe hodnôt, Smer nikdy, ani len náznakmi nezneistil investorov. Pokiaľ ide však o otvorenie takej zásadnej témy, ako je privatizácia penzijných fondov a riziká z nej vyplývajúcich, a o mimoriadne strategický záujem so zásadnými dôsledkami pre budúcnosť, tak dôsledné vyhodnotenie stavu, revidovania rizikových otázok a konečné otvorenie tejto témy a umožnenie ľuďom, aby sa slobodne rozhodli, nie je žiadnym ohrozovaním, či neštandardným zneisťovaním podnikateľského prostredia.“
Premiér na tlačovke vytiahol platy manažérov v DSS. Nie je to akurát hranie na city chudobných ľudí a populizmus?
„V politike je to často tak, že dostanete úplne nezmyselné argumenty a podpásové ataky, musíte s nimi bojovať a tam čistá racionálna výpoveď nie je účinná. Musíte preto použiť iný typ informácie, ktorý má výpovednú hodnotu. Neuškodí, keď sa občanom povie aj to, ako sa tam vyplácajú peniaze v čase, keď je tam výrazná strata. Najmä ak je tam plat jeden a pol milióna mesačne.“
Ale vy ste si zámerne vybrali mesiac, v ktorom boli k platu zarátané aj polročné odmeny.
„Zápasíme s kauzou o jeden a pol milióna, pričom ani koruna nešla do súkromného vrecka a teraz sa pozrieme na hospodárenie v DSS. Veď tá informácia aj jej zverejnenie je objektívne.“
Boli všetky rozhodnutia Viery Tomanovej správne? Čo hovoríte napríklad na to, že poslala prázdne auto do Portugalska, aj keď nemusela?
„Považujem to za nešikovnosť a istú formu nehospodárnosti. Pani ministerka, ktorá mohla očakávať, že bude predmetom osobitnej mediálnej pozornosti, si mohla dať pozor. Faktom je, že jej veľvyslanectvo nevyšlo v ústrety, ale mohlo sa to urobiť lacnejšie napríklad tak, že by sa prenajalo auto v Portugalsku. Som presvedčený, že pani ministerka túto situáciu vyhodnotila a že sa to nebude opakovať.“
Ak by denníky SME a Pravda vyjadrovali záujmy väčšiny obyvateľov, tak si ich kúpi aspoň 200–tisíc čitateľov. Ale nekupujú si ich. Noviny nezodpovedajú vedomiu týchto ľudí a toto je výsledok.
