V roku 1981 ho odmenili Nobelovou cenou za rozvoj elektrónovej spektroskopie s vysokým rozlíšením. Zomrel vo veku 89 rokov na srdcové zlyhanie.
Syn významného fyzika Karla M. Siegbahna (Nobelova cena v roku 1924) sa narodil vo švédskom Lunde. Neskôr spomínal, že rozhovory s otcom pri raňajkách boli rozhodujúcim impulzom pre jeho vedeckú kariéru. Zatiaľ čo otec sa zaoberal analýzou prvkov s pomocou röntgenového žiarenia, Kai vymyslel postup, ako na analýzu materiálov využiť elektróny, ktoré sa uvoľňujú zo skúmaných vzoriek. Fotoelektrónová spektroskopia vznikla v podstate náhodou, lebo bola neplánovaným výsledkom základného výskumu. Jeho najbližší spolupracovníci spomínali, že by sme ju možno nemali dodnes, nebyť nepokojnej tvorivej mysli Dr. Siegbahna. Jeho technika sa ukázala ako nezvyčajne citlivá a rozšírila sa po celom svete spolu s nástrojmi, ktoré zdokonalil, a s študentmi, ktorých vychoval.
Vyštudoval Štokholmskú univerzitu, no jeho pôsobenie je spojené najmä s Uppsalskou univerzitou a tamojšou katedrou, ktorú do roku 1937 viedol jeho otec. Tam sa zaslúžil o vývoj a zdokonalenie spektrometra a iných nástrojov, vďaka čomu sa jeho metóda stala nenahraditeľným nástrojom v laboratórnej analýze. Používa sa v najrôznejších oblastiach od testovania povrchov polovodičov, cez analýzu čistoty vzduchu až po určenie rozsahu oxidácie materiálov.
Autor: ač
