Hilberg, ktorý sa narodil do viedenskej židovskej rodiny, sa najviac preslávil prácou Zničenie európskych Židov, v ktorej zmapoval právnu, administratívnu i organizačnú mašinériu nacistického "konečného riešenia židovskej otázky". Zomrel vo Vermonte vo veku 81 rokov na následky rakoviny pľúc.
Jeho práca bola prelomová, narušila mlčanie vinníkov i obetí holokaustu. "Po procesoch v Norimbergu, pri ktorých uznali viacerých obvinených za vinných, nikto o tom nechcel hovoriť. Poháňala ma túžba dozvedieť sa, čo sa vlastne udialo," vysvetľoval.
Jeho rodina opustila Rakúsko v roku 1938, krátko potom, čo krajinu zabralo nacistické Nemecko. Po krátkom období na Kube sa Hilbergovci usadili v Spojených štátoch. Do Európy se Hilberg dostal znovu ako vojak americkej armády v konečnej fáze druhej svetovej vojny.
Holokaust bol podľa neho výsledkom obrovskej byrokratickej mašinérie, ktorú v chode držali tisíce ľudí. Oveľa dôležitejšie ako nacistická ideológia a Hitlerove príkazy boli podľa Hilberga úradníci, ktorí si denne vymieňali tisíce inštrukcií a správ: plánovači vlakových spojov, architekti koncentrákov, úradníci.
Hilbergovi kritici tvrdia, že do úvahy málo zobral vtedy široko rozšírený antisemitizmus. Príliš sa zameral len na páchateľov a zabúdal na obete. Jeho práca a terminológia sa však už stala vo vedeckom svete klasikou. Veda stráca veľkého učenca a svet varujúce svedomie, napísal po jeho smrti rakúsky kancelár Alfred Gusenbauer.
Autor: mch
