Obsahuje aj vitamíny skupiny B, vitamín A, vitamín E, vitamín PP či vitamín U, ktorý veľmi blahodárne pôsobí na liečbu vredov, pri zápaloch dvanástorníka a ochoreniach hrubého čreva. Minerálne látky sú v ňom zastúpené najmä vápnikom, draslíkom, sodíkom, fosforom, horčíkom, železom. Obsahuje aj aminokyseliny ako metionín, lyzín, fenylalanín, treonín, leucín, tryptofán a ďalšie, ktoré sú nenahraditeľné pre ľudský organizmus.
Ružičkový kel patrí medzi zeleniny nenáročné na pestovanie. Vyhovujú mu aj vyššie, vlhšie polohy s chudobnejšími pôdami. Zdravé a dobre vyvinuté priesady ružičkového kelu sa vysádzajú od konca mája až do začiatku júna. Najvhodnejší spon výsadby je 0,6 x 0,6 metra, pri mohutnejších odrodách aj 0,7 x 0,7 metra. Môže sa vysádzať aj medzi uhorky a kríčkovú fazuľku, lebo sa vzájomne podporujú pri pestovaní. Po ich zbere sa rast ružičkového kelu zintenzívni.
Počas vegetácie sa porast pravidelne odburiňuje, okopáva a zavlažuje. Žlté a poškodené listy sa pravidelne odstraňujú, čím sa zabraňuje výskytu rôznych ochorení. Začiatkom septembra je dobré zaštipnúť vegetačný vrchol rastliny. Podporí sa tým tvorba a vyzrievanie ružičiek. Ružičky sa začínajú zberať od konca septembra, keď dosiahli priemer 15 až 50 milimetrov. Zberajú sa postupne podľa potreby počas celej zimy. Kel ružičkový je mrazuvzdorný a prezimuje na hriadke počas celej zimy.
Kel ružičkový je chutnou a hodnotnou potravinou, najmä počas zimných mesiacov, keď je čerstvých vitamínov pomenej. Patrí medzi ľahko stráviteľné zeleniny, a preto sa uplatní pri rôznych diétach. Najčastejšie sa pripravuje varený, dusený či zapekaný, do polievky alebo prívarku a ako príloha k jedlám. Ružičky sa majú variť v dostatočnom množstve vody. Na začiatku varenia necháme nádobu odokrytú, aby sa odparili sírne aromatické látky.
Autor: Ján Červenka
