Veľká noc musí byť podľa kresťanskej tradície v nedeľu. Podľa evanjelií bol Ježiš Kristus umučený deň pred židovským sviatkom Pesach a bol vtedy spln Mesiaca. V počiatkoch kresťanstva si kresťanské obce tento časový údaj vysvetľovali rôzne, a tak sa veľkonočné sviatky slávili v rôznych dňoch. Zjednotenie priniesol cirkevný koncil v Nicei v roku 325, ktorý stanovil túto definíciu: „Veľkonočnou nedeľou je prvá nedeľa nasledujúca po prvom splne Mesiaca po jarnej rovnodennosti.“ Má to však háčik – pri dnešnom počítaní nejde o skutočnú, astronomickú rovnodennosť ani astronomický spln.
„V tejto definícii sú dve podmienky astronomického charakteru: dátum jarnej rovnodennosti a dátum mesačného splnu. Jarná rovnodennosť nastáva, keď Slnko na svojej ročnej dráhe po oblohe prekročí nebeský rovník v smere z juhu na sever. Býva to 20. alebo 21. marca. Okrem toho každé miesto na zemeguli má svoj miestny čas: keď sú u nás 2 hodiny po polnoci v nedeľu, v New Yorku je 20 hodín večer v sobotu. Tak by sa mohlo stať, že dátum veľkonočných sviatkov v jednej časti zemegule by sa líšil od druhej o celý deň,“ uvádza astronóm Záviš Bochníček. Aby sa dátum Veľkej noci zjednotil, „cirkevná“ jarná rovnodennosť nastáva vždy 21. marca, za dátum veľkonočného splnu sa berie dátum, aký v tom čase majú v Jeruzaleme.
„Nie so židmi“
Základný rozdiel medzi východnými a západnými cirkvami vznikol po reforme kalendára. Pravoslávni kresťania v roku 1582 neprijali reformu kalendára pápeža Gregora a zotrvali pri juliánskom kalendári, ktorý zaostáva o trinásť dní. Výpočet dátumu Veľkej noci skomplikoval aj fakt, že medzi Východom a Západom nastal rozpor vo výklade Písma a záverov koncilu v Nicei. Pravoslávni kresťania pri výpočte dbajú na to, aby Veľká noc – Pascha bola až po židovskom Pesachu tak, ako to podľa ich výkladu určili cirkevní otcovia v Nicei.
Západné kresťanské cirkvi sa riadia pri výpočte Veľkej noci gregoriánskym kalendárom a nevšímajú si dátum židovského Pesachu. Zmätok dovršuje fakt, že aj Pesach je pohyblivým sviatkom – slávi sa vždy na štrnásty deň židovského mesiaca nisan.Tento rok židia oslávili prvý deň Pesachu už uplynulú sobotu.
Na výpočet dátumu Veľkej noci majú západná aj východná cirkev svoje vlastné postupy a tabuľky.
Snahy o zjednotenie
Určovanie dátumu Veľkej noci podľa splnu a rovnodennosti spôsobuje pomerne veľký rozptyl v dátumoch Veľkej noci – môže totiž pripadnúť na ktorúkoľvek nedeľu medzi 22. marcom a 25. aprílom. V posledných desaťročiach sa preto uvažuje o zúžení tohto rozptylu tým, že by sa stanovil fixný dátum Veľkej noci. Veľká noc ako pevný sviatok by priniesla rozličné výhody – pre školy, firmy, správne úrady, zostavovanie kalendárov. Dohodou by navyše kresťania na celom svete demonštrovali vôľu zjednotiť sa.
Ako jeden z možných dátumov sa spomína druhá aprílová nedeľa, ktorá by vždy pripadla na deň medzi 8. a 14. aprílom. Tento dátum podporil už v šesťdesiatych rokoch 20. storočia pápež Ján XXIII.
Iný spôsob navrhla v roku 1997 Svetová rada cirkví. Vyzvala kresťanské cirkvi, aby od roku 2001 počítali Veľkú noc od skutočnej, astronomickej jarnej rovnodennosti a astronomického splnu mesiaca, ktorý by sa meral v Jeruzaleme, mieste umučenia, smrti a vzkriesenia Ježiša Krista.
Výzva sa nestretla s veľkým ohlasom. Proti boli najmä predstavitelia niektorých východných, silno ortodoxných cirkví. Tam už raz úsilie o zjednotenie kalendárov vyústila do závažnej schizmy. V r. 1922 sa niektoré ortodoxné cirkvi (napríklad grécka) rozhodli prejsť na gregoriánsky kalendár. Iné, napríklad silná ruská pravoslávna cirkev, zotrvali na juliánskom kalendári. Zdržanlivý postoj ortodoxných kresťanov k návrhom na fixný dátum Veľkej noci preto možno vysvetliť aj obavou z ďalšieho štiepenia, ak by znova niektoré cirkvi reformu prijali a niektoré nie.
Otázka termínu Veľkej noci je už mnohé roky na programe Ekumenickej rady cirkví, tento rok na záver týždňa modlitieb za jednotu kresťanov na hľadanie spoločného dátumu pre tento najväčší sviatok kresťanov vyzval aj pápež Ján Pavol II.
BARBORA MAROSZOVÁ
