V tomto jedinom momente bol slovenský majster v dvojzápase druhého predkola Ligy majstrov so Slaviou reálne bližšie k postupu. Medzi dvanástimi tisíckami divákmi na Strahove by bolo počuť cinknutie špendlíka o zem.
Ale keby neexistuje ani vo futbale. Štrba prekopol, Štyvar trafil loptu do rúk Vaniaka, Vomáčka poslal poslednú nádej do neba.
Slovenskí futbaloví majstri boli po zápase sklamaní, ale drahé pohárové stop znášali férovo. Viacerí sa zhodovali, že postúpil šťastnejší, no nik nepovedal, že slabší. Aj tréner Pavel Vrba priznal, že postup je spravodlivý, lebo Slavia lepšie zvládla záverečný boj nervov.
Žilina v dvojzápase so Slaviou obrátila naruby predsudky. Pred ním sa všeobecne spochybňovala odolnosť jej obrany a v skutočnosti MŠK nedostal z hry jediný gól. Odvetu na Slavii zvládol bez jedinej karty.
Na druhej strane najsilnejšia zbraň Šošonov- útok - nevyprodukoval gól, čo zasa oslabuje ich často glorifikovaný útočný potenciál. Niežeby ho so Slaviou nemali, išlo o to, čo im súper dovolil. Do šestnástky ich Pražania púšťali výnimočne. V prvom zápase Žilina netrafila bránku ani raz, v odvete mieril medzi žrde len volej Ježa, Belákove pokusy zdiaľky vyzneli platonicky. Gólová bola šanca Brešku v závere, no lopta išla tesne vedľa.
Kuciak mal v oboch zápasoch oveľa viac práce. Iba kapitánovi Vlčekovi zneškodnil v hre päť tutoviek. Imaginárny futbalový režisér všetko vypointoval tak, že postupovú penaltu premenil práve Vlček.
Žilinský tréner spomínal preťaženosť z programu, slavistický nerozohranosť.
Obaja si to mohli odpustiť, sú považovaní za progresívnych profesionálov.
