Kde ste dovolenkovali?
„V Tampere, bývam blízko hokejovej haly. Mal som dosť času na priateľku Juli, na brata, na celú rodinu aj na kamarátov. Relaxoval som, no pomaly som sa už začal pripravovať na novú sezónu. Jeden týždeň som obetoval reprezentácii Fínska na majstrovstvách sveta v in-line hokeji. K titulu so Slovanom mi tak pribudlo striebro zo šampionátu na kolieskových korčuliach v Nemecku.“
Čím si vás získal in-line hokej?
„Mali sme výbornú partiu. Bral som to ako tréning, in-line je podobný hokeju na ľade. Dostali sme sa až do finále, po veľkom boji sme podľahli nášmu najväčšiemu rivalovi Švédsku.“
Vedeli vo Fínsku o vašom úspechu z našej extraligy?
„Že či! Sám som bol prekvapený, koľko ľudí ma oslovovalo a pýtalo sa na detaily. O triumfe Slovana sa dočítali v novinách, hokej je vo Fínsku populárny.“
Ako sa zmenil majstrovský tím pred novou sezónou?
„Nie veľmi, Slovan bude opäť veľmi silný. Odišli Hurtaj, Kukumberg, Vorel, a prišli Kapuš, Kropáč, Kmeč, J. Kováčik. V kabíne vládne výborná nálada. Trénujeme tvrdo a pritom vládne pohoda.“
Zostal aj tréner Zdeno Cíger. Je to pre vás dôležité?
„Určite áno. Cíger je tréner, ktorý verí hráčom, rozumie im. V mužstve sme si vybudovali atmosféru vzájomnej dôvery. Hráči cítia dosť voľnosti, ale nikto ju nezneužíva.“
Minulý týždeň prehral Slovan v zápase s českým Třincom 3:5. Neznepokojil vás ten výsledok?
„Nie, veď sme stále len v prípravnom období. Päť gólov na domácom ľade je fakt veľa, ale súper nám aspoň ukázal, kde máme slabiny. Obranná hra ešte nie je ako má byť.“
V Bratislave ste sa stali miláčikom publika. Zmluvu máte ešte na sezónu. Rozmýšľali ste už, čo potom? Zostanete?
„Dôležité bude, či sa mužstvo prebojuje do pripravovanej Ligy majstrov. Chcelo by to ďalší titul. Treba sa ukázať aj na medzinárodnom ľade, byť na očiach skautom. Som ešte mladý a verím, že najlepšie hokejové roky mám ešte pred sebou. V nadchádzajúcej sezóne sa preto teším na vystúpenie Slovana v turnaji Super Six v Petrohrade.“
Myslíte aj na NHL?
„Áno, pre mňa je to stále otvorená záležitosť. Kladiem si vysoké ciele. Chcel by som hrať aj v národnom tíme Fínska.“
Pred rokom ste boli v Slovane nováčikom. V čom je dnes vaša pozícia iná?
„Vlani som nevedel, čo môžem na Slovensku čakať. Teraz mám skúsenosti. Naučil som sa reč, už nepotrebujem v šatni tlmočníka. Zvykol som si na Bratislavu, spoznal som mesto, necítim sa tu sám. Oddýchnem si so svojím psom, zlatým retrieverom, ktorý počúva na meno Umppa. A často je so mnou priateľka z Fínska.“
S vyše 93-percentnou úspešnosťou zásahov ste boli v extralige najlepším brankárom, v ankete Zlatý puk ste medzi kandidátmi na účasť v All Star tíme. Uvidíme vás na sobotňajšej slávnosti?
„Áno, rád prídem do hokejovej spoločnosti. Navyše do Slovenského národného divadla chodím aj na opery. Tlieskal som tu našej umelkyni Riikke Hakolovej. Nikdy som však nemyslel na to, že raz by som mohol byť na pódiu aj ja.“
