V severnej Amerike to funguje vynikajúco, zberatelia rozširujú svoje zbierky, ktoré majú často skončiť v múzeu. Múzeá po nich pomenúvajú lavičky, átriá či schodištia a hodnota výtvarných diel neustále stúpa, zatiaľ čo ceny akcií kolísajú a momentálne klesajú.
Ďalším finančným aspektom je vstupné. Možno je znakom prestíže, ak treba platiť, aby sme videli nejakú výstavu. Veď kto by si už vážil umenie, ktoré je lacné alebo priam zadarmo. To je aspoň moja skúsenosť z galérie v Trnave. Vstupné na výstavu mienkotvornej postavy amerického umenia Edwarda Hoppera v Museum of Fine Arts v Bostone je 23 dolárov. Zatiaľ najvyššie, aké som v USA zaznamenala.
Výstava je však plná návštevníkov, na niektoré obrazy si musíte vystáť rad, aby ste sa vôbec mohli ocitnúť v blízkosti týchto moderných ikon. Nemôžem povedať, že by mi bol tento finančný aspekt sympatický, alebo že je korektný k nižším sociálnym vrstvám. Ale i napriek tomu by som raz rada videla, ako sa na Slovensku tlačia diváci napríklad pred obrazmi Ľudovíta Fullu po tom, ako sa zriekli večere v reštaurácii a z ušetrených peňazí si vyrazili do galérie.
Autor: Viera Levitt (Autorka je nezávislá kurátorka, žije v USA)
