Obezitou trpí približne 13 percent detí vo veku 7 až 11 rokov. Až štyri z piatich detí majú nadváhu i v dospelosti a až v 70 percentách prípadov obézni rodičia majú obézne aj deti.
Psychologička Gabriela Herényiová v poradni zdravého stravovania upozorňuje na to, že postoj k zdravému stravovaniu a výžive získava dieťa v rodine.
"Dieťa vidí, ako ocino po príchode domov sedí pred televízorom obklopený čipsami, orieškami, slanými tyčinkami, ktoré zapíja pivom. Vidí vzor, ktorý prijíma ako samozrejmosť," hovorí v poradni Herényiová.
"Dieťa treba odmalička učiť dodržiavať hranice aj v jedle. Musíme ho učiť, že zákusok, alebo sladkosť je len čerešnička na torte. Narážame však na problém hodnotového rebríčka v rodinách. Ak je jedlo jedinou hodnotou nedele, keď sa rodina stretáva spolu pri stole, a papkajú až do večera, ťažko si dieťa vytvorí predstavu o inom strávení voľného času. Pravidelnými aktivitami dávame dieťaťu vzor aktívneho trávenia voľného času."
Polievky, šaláty a mlieko škôlkari neradi
"Deti učíme jesť polievky, len máloktoré sú na ne zvyknuté z domu," hovorí o stravovacích návykoch predškolákov v Materskej škole na Langsfeldovej ulici v Kremnica učiteľka Mária Václavová. Neobľubujú ani kapustu, tento týždeň pri obede zostávalo na tanieroch dosť segedínskeho gulášu. Špenát v tejto materskej škole nevarili už dobrý rok. "Nemalo to cenu, deti na tanieroch nechávali takmer celé porcie, z domu ho nepoznali, a tak sme ho z jedálneho lístka vyradili," hovorí učiteľka. K obľúbeným jedlám patria rôzne prívarky, omáčky. Ak si deti majú vybrať medzi šalátom a kompótom, dajú prednosť kompótu.
Na polievky musia škôlkarov privykať aj v trnavskej Materskej škole Kornela Mára. Tunajšie deti neobľubujú ani zemiaky či zapekanú zeleninu, na plnej čiare u nich vyhráva ryža. Riaditeľka Karin Hambálková hovorí, že najviac im chutia rôzne omáčky, špagety, koláče. "Len niektoré deti sú z domu navyknuté na šaláty, snažíme sa ich k tomu viesť, no nie vždy úspešne." A ak niečo naozaj nemusia, tak je to mlieko. "Jeho konzumácia je naozaj problematická," hovorí riaditeľka.
Neochutené mlieko neobľubujú ani deti zo Súkromnej materskej školy na Pekníkovej 4 v Bratislave. Riaditeľka Michaela Moyzesová hovorí, že deti ho vypijú iba vtedy, ak doň dajú aspoň trochu granka. To isté platí o šalátoch, na ktorých si zgustne iba pár jednotlivcov. "Stravovacie návyky detí sú odrazom ich rodičov. Je to individuálne. Sú deti, ktoré sladké nemusia, a tie, ktoré sú od neho závislé," hovorí Michaela Moyzesová. V škôlke sa občas stretávajú aj s rôznymi extrémami, v niektorých rodinách, kde sú zaneprázdnení rodičia, sa nevarí a deti sú zvyknuté len na reštauračnú stravu. Ich jedálny lístok pozostáva zo špagiet, rezňov, hranolčekov. "Také dieťa odmieta zjesť čokoľvek iné a je schopné obedovať chlieb s maslom," hovorí riaditeľka. Rezeň v škôlke určite nedostane, jedálny lístok v predškolských zariadeniach vyprážané jedlá nepozná. V tejto materskej škole podávajú aj vegetariánsku stravu, ale tú si rodič musí priniesť. "Rešpektujeme želanie rodičov vegetariánov."
Vo všetkých oslovených škôlkach nám potvrdili, že deti sú z domu naučené jesť ovocie a berú to ako samozrejmé aj v škôlke. V každej ho majú deti dostatok aj medzi obedom a olovrantom.
S dcérou bojovali o každú lyžičku, syn je iný
"Náš syn je napodiv veľmi dobrý jedák. V škôlke mu každá učiteľka všetko odpustila, lebo vždy zjedol všetko, čo mu dali a ešte si pýtal navyše," hovorí mama trojročného Tomáša z Bratislavy. "Popri iných deťoch, ktoré poznám a odmietajú väčšinu doma varených jedál, syn zje chlieb s nátierkou či s maslom aj s kôrkou, akúkoľvek polievku, mäso i zeleninu, každé ovocie, ktoré sme mu doteraz ponúkli. Je to dar, ktorého som si vedomá, lebo s dcérou, keď bola malá som musela bojovať o každú lyžičku a mala vari všetky zlozvyky spojené s jedlom. Čím to je? Tomášova mama sa nazdáva, že svoje zohráva napríklad to, že odmalička sedáva s nimi pri jedle a do ničoho ho nenúti. Jablká, slivky, hrozno sú stále umyté pripravene na stole, počas jedla mu nebránia piť a v rozumnom množstve mu neodopierajú sladkosti. Dokáže si povedať, kedy je hladný aj kedy ma dosť, dokonca aj pri sladkostiach.
Citové vydieranie a jedlo
"Jedlo nie je len záležitosťou žalúdka, ale aj vecou dobrých a zlých návykov dieťaťa. Hlavným problémom stravovania v našich rodinách je fakt, že jedlo nie je potrebou, ale prostriedkom na získavanie priazne a pozornosti, alebo prostriedkom na získavanie nadvlády v rodine," hovorí v poradni Zdravej päťky psychologička a vysokoškolská pedagogička Gabriela Herényiová. "Veľa mamičiek si neuvedomuje že keď vysloví vetu, ak toto nezješ, nebudem ťa ľúbiť, vlastne na dieťa tlačí a citovo ho vydiera. Keď vidíme, ako sa naše dieťa s chuťou napcháva, obeduje s každým členom rodiny, ktorý postupne prichádza domov z práce, napĺňa nás to pocitom, že všetko je v poriadku."
Doktorka Herényiová hovorí, že psychológia stravovania je vlastne o správnych návykoch pri jedle. Mnoho rodičov si myslí, že nezáleží na tom, ako dieťa jedlo do seba dostane, hlavne že veľa zje. Dieťa potom je len to, čo mu chutí, vyberie z taniera to najlepšie a odstrčí ho nabok. Ako teda naučiť dieťa zjesť všetko? "Dieťaťu treba dať na tanier primerané množstvo, aby sa naučilo zjesť všetko. Veľká porcia môže pôsobiť odstrašujúco, a dieťa si dá radšej malú sladkosť. Koľko jedla má dieťa zjesť, nám musí ukázať ono samo. My rodičia sa musíme riadiť jeho potrebou a nie našou predstavou o množstve a častosti jedla," vysvetľuje psychologička.
