Autor romantickej poézie a prózy, teoretik pokúšajúci sa formulovať estetické princípy romantizmu pochádzal z rodiny evanjelického farára. Narodil sa 10. augusta 1822 v dedinke pri Martine, v Hornom Záturčí (dnes je súčasť Martina).
Rozhodujúce pre jeho národné prebudenie bolo lýcejné štúdium v Levoči a Bratislave. V rokoch 18431845 študoval históriu a filozofiu na univerzite v Halle.
Najväčší význam pre jeho osobné a literárne formovanie mali kontakty so skupinou štúrovcov, najmä priateľstvo s Ľudovítom Štúrom. Zúčastnil sa na kodifikácii spisovnej slovenčiny, po ktorej písal už len po slovensky.
Jeho kontakty so Štúrom boli niekedy problematické. Po návrate zo štúdií v Nemecku oponoval jeho literárnoestetickým názorom. Počas Štúrovho pôsobenia v Modre v 50. rokoch sa však ich priateľstvo utužilo.
Pracoval ako vychovávateľ, v rokoch 1846-1858 pôsobil na evanjelickom gymnáziu v Modre, do roku 1868 bol riaditeľom na nemeckom Evanjelickom gymnáziu v Tešíne. V roku 1869 ho z politických dôvodov predčasne penzionovali, presťahoval sa do Martina a v rokoch 18691871 vydával a redigoval literárny mesačník Orol.
Zomrel v Martine 16. júna 1871 a pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.
Kalinčiakovu tvorbu radíme do obdobia slovenskej romantickej literatúry. Základnými témami jeho prvých prác je Slovanstvo, folklór a literatúra, Slovensko v rámci Uhorska. Taktiež zapisoval slovenské ľudové rozprávky a prekladal.
Jeho poézia vychádza z ľudového podkladu, no nesie zreteľné prvky romantického subjektivizmu, pretože v pozadí mnohých básní stojí silný individuálny zážitok.
Ťažisko Kalinčiakovej umeleckej tvorby je v próze. Patrí k hlavným predstaviteľom slovenskej romantickej prózy. Vniesol do nej nové námety - historické. Dejovo sú Kalinčiakove prózy zasadené do obdobia vlády kráľa Mateja Korvína a protitureckých bojov. Kým Kaličiakove prózy napísané v 40. rokoch 19. storočia (Králův stůl, Bozkovci, Milkov hrob, Bratova ruka, Púť lásky, Mládenec slovenský, Serbianka, Svätý duch) majú romantický charakter, konanie postáv je tu motivované silnými vášňami, neskoršie práce (Knieža liptovské, Láska a pomsta, Reštavrácia, Mních, román Orava) nadobúdajú realistické tendencie. Spracúval námety z uhorských dejín, z rôznych končín Slovenska v duchu štúrovského historizmu, nastoľoval osobné a spoločenské problémy. Prezentoval ironický pohľad na zvyšky slovenského zemianstva v čase jeho historického úpadku. Prejavil všestrannosť a mimoriadnu erudíciu v estetike. Jeho cieľom bolo vytvoriť historickú novelu a položiť základy umeleckého štýlu v próze. Na motívy jeho Reštavrácie vznikol film Zemianska česť.
Z literárnokritickej práce je najvýznamnejšia jeho polemika so zástancami Záborského básnickej knihy Žehry. Podarilo sa mu v nej prebojovať teoretické princípy slovenského literárneho romantizmu proti klasicizmu. Za dominanty umeleckého diela považoval prítomnosť autorskej individuality a tvorivú originalitu. Významné bolo aj jeho pedagogické pôsobenie.
