V zápase 1. FC Košice – Púchov (4:2) dosiahol svoj prvý superligový hetrik domáci futbalista Martin Vyskoč. „Päť gólov som mohol dať, trochu ma to aj škrie, že brankár tie dve šance chytil, ale čo už,“ vysvetľoval hrdina stretnutia. Jednu šancu totiž spálil v 83. minúte a druhú už v nadstavenom čase. Za najkrajší z hetriku považuje M. Vyskoč svoj druhý gól na 3:0, hlavičku zblízka cez obrancu do odkrytej časti brány po Kráľovom centri sprava k vzdialenejšej žrdi. „Útočenie po krídlach mám radšej ako hru stredom, je aj atraktívnejšie pre divákov.“ Už v 4. minúte sa ocitol pred púchovským gólmanom Miščíkom a nekompromisne ho prestrelil. „Myslel som, že som v ofsajde, hlavne som chcel trafiť do brány, neumiestňoval som strelu.“
Začiatok druhého polčasu – 3:1, 68. minúta – 3:2, čo sa vtedy dialo s mužstvom? „Vedeli sme, že tak, ako sme dali tri góly my, tak isto môže dať tri góly aj súper. Vlastný gól na 3:1 nás zaskočil. Akoby sme poľavili v obrannom dôraze, akoby sme mysleli, že vedenie udržíme, ale Lembakoali to využil.“ Päť minút pred koncom 1. FC definitívne zrazil Púchov na kolená. „Vydýchli sme si, lebo druhý polčas sme sa trápili, výsledok bol na vážkach, chceli sme dať čo najskôr poisťovací štvrtý gól.“ Košice až v siedmom jarnom zápase konečne vyhrali a víťazstvom sa odrazili z posledného miesta na ôsme. „Na takýto zápas sme už všetci dlho čakali. Dúfam, že odteraz už to pôjde a sebadôvera každému hráčovi stúpne.“
Naposledy skóroval M. Vyskoč na jeseň doma proti Trenčínu, v tejto sezóne má už aj s hetrikom na konte päť gólov. „Iné je, keď hrám na kraji zálohy, vtedy nemám tak blízko ku gólom, a iné je, keď hrám v útoku. Do zápasu so Žilinou som na jar nastupoval v strede poľa, až od stretnutia v Trenčíne som v útoku. V zálohe treba v prvom rade útočníkom pripravovať lopty, aby mali z čoho skórovať.“ Po prehre v Trenčíne bola v klube búrka, pohovory s hráčmi, motivácia poraziť Púchov musela byť teda maximálna. „Myslím, že slová vedenia padli na úrodnú pôdu, v prvom rade si musí každý jeden hráč uvedomiť, že vypadnúť predsa nechceme, nesmieme!“ JAROSLAV VRÁBEĽ
