bovala okamžitú smršť reforiem, ktoré okrešú deficit rozpočtu, prebujnený sociálny systém i štátnu byrokraciu. Smršť však nahradil vánok s občasnými chaotickými poryvmi miznúcimi do stratena.
Na budúci týždeň začne parlament rokovať o jedinom vážnejšom počine vlády, balíčku rozpočtových úspor a daňových zmien. Pôvodne tiež vyzerali nádejne, a navyše, ako tvrdil Topolánek, mali byť iba prvým krokom. Vyzerali. Nepodarilo sa zrušiť ani symbol predvolebného populistického utrácania, slávne „pastelkovné“, tisíc korún pre každého prváčika na nákup školských potrieb. Nedovolia to dvaja poslanci, prebehlíci z opozície, od ktorých je vláda závislá.
Dokazuje to, že za nevýkonnosťou vlády nestoja škandáli typu Čunek či nedostatok pokoja na prácu. Naopak.
Čunkovo zotrvávanie vo funkcii napriek vážnemu podozreniu z korupcie aj za cenu trvalého škandálu vyplýva, rovnako ako slabý výkon vlády, z inej veci: z toho, že koalícia nemá v dolnej komore parlamentu väčšinu.
Každý jej krok je výsledkom politických čachrov s jednotlivým poslancom, čo znemožňuje dôsledné riešenie problémov. Napokon bude ťažké vyvrátiť podozrenie, že zastavenie Čunkovho stíhania je tiež len výsledkom takýchto čachrov. Jeho aféra sa tento týždeň určite nekončí. Pokoj na prácu, po ktorom tak túži Topolánek, v tejto chvíli znamená skôr pokoj na ďalšie živorenie.
Z hľadiska vládnych politikov asi stále lepšie ako riskantný krok, ktorý by azda mohol priniesť nejaký pokrok: predčasné voľby.
