BRATISLAVA. Matičiari využili minulotýždňové stretnutie s premiérom Robertom Ficom na matičných dňoch aj na to, aby mu porozprávali o „krízovom stave“ spoluspravovania matičných zbierok.
Matica chce späť časť majetku, ktorý zostal Slovenskej národnej knižnici, keď ju v roku 2000 štát za ministra kultúry Milana Kňažka odčlenil od matičných štruktúr. „Už som si myslel, že toto máme za sebou,“ reagoval riaditeľ SNK Dušan Katuščák.
Matica chce zbierky
Hovorca Matice Stanislav Bajaník povedal, že zákon je nevykonateľný a že išlo o politickú kauzu. Žiada časť zbierok, ktoré spravuje Slovenské národné literárne múzeum.
Kauščák hovorí, že model SNK ako štátnej organizácie sa osvedčil. „Konečne máme dobudovaný celý systém národných inštitúcií - divadlo, múzeum, knižnicu, galériu – tak ako v iných civilizovaných krajinách. Národná knižnica nemá čo byť v rukách spolkovej či verejnoprávnej inštitúcie.“
Delenie majetku medzi knižnicou a Maticou, ktoré trvalo skoro štyri roky, je podľa neho skončené, všetky matičné zbierky Matici protokolárne odovzdali, ostatné sú v rukách štátu od roku 1954.
Žiada aj časť budovy
Matica by rada dostala do spoločnej správy tzv. prvú budovu Matice, kde dnes sídli Slovenské národné literárne múzeum, ktoré je historicky odbornou súčasťou knižnice.
Ministerstvo kultúry nepovažuje za potrebné otvárať knižničný zákon. Otázku spoločnej správy prvej budovy Matice však jeho hovorca Jozef Bednár označil za „problémovú“ záležitosť.
Budovu už v roku 1920 vedenie Matice predalo štátu a jej nárok je teda len v symbolickej rovine. Štát postavil Matici novú budovu, ktorú dnes vlastní. Časť priestorov prenajíma súkromným firmám. Knižnica z nej musela vysťahovať 80-tisíc vzácnych kníh.
Katuščák považuje snahy Matice za politický lobing, čo nemá nič spoločné s rozvojom kultúry. „Verím, že takéto politické rozhodnutie vláda neprijme.“
Matici podľa neho nechýba majetok, ale myšlienka a moderný pozitívny program.
