BANSKÁ ŠTIAVNICA. Zaradenie štiavnickej kalvárie medzi sto najohrozenejších pamiatok sveta spojilo sily občianskych združení, spolkov, mesta, cirkvi aj podnikateľov. Spoločne hľadajú cestu, ako vzácnu sakrálnu pamiatku nielen obnoviť, no zároveň ju do budúcnosti ochrániť pred ďalším ničením.
„Už prvé týždne ukazujú, že zaradenie na zoznam môže byť pre kalváriu mimoriadne dôležité,“ hovorí Katarína Vošková z Fakulty architektúry STU a Spolku Banskej Štiavnice 91. Spojenie síl je podľa nej reálna cesta na záchranu pamiatky, na ktorej obnovu je potrebných približne 60 miliónov korún.
„Dôležité je začať so záchranou čo najskôr a efektívne,“ hovorí Vošková. Nie všetkým pamiatkam s touto výsadou sa to podarilo. Príkladom môže byť ďalší štiavnický objekt – Hellov dom, ktorý nedokázal vyťažiť zo zaradenia na zoznam prakticky nič.
Chcú byť rýchlejší ako páter Perger
Štiavnickú kalváriu postavili v rokoch 1744 - 1751 z iniciatívy jezuitského pátra Františka Pergera. Skladá sa z 23 objektov, zaujímavosťami sú horný a dolný kostol, nazývané aj slovenským a nemeckým, podľa národnostného zloženia veriacich.
Tento týždeň sa prvýkrát stretli podnikatelia, aby sa dohodli na možnej záchrane jednotlivých kaplniek.
„Máme také želanie, aby sme boli rýchlejší ako páter Perger. Teda, aby sa kalváriu podarilo obnoviť skôr ako za sedem rokov,“ hovorí Ondrej Binder. Jednotlivé firmy v meste si medzi sebou zrejme rozdelia kaplnky, ktoré dajú obnoviť a budú sa starať aj o ich údržbu.
Pri čistení kalvárie pomáhajú skauti z rôznych krajín, v krátkom čase má vzniknúť aj občianske združenie na záchranu kalvárie.
„O podobe združenia a jeho náplni diskutujeme,“ povedala Katarína Vošková.
Krádeže pokračujú
Hoci z kalvárie už prakticky nie je čo odniesť, zlodejov láka naďalej. Naposledy zmizol veľký kus medeného plechu z dolného kostola.
„Ešte v ten deň sa polícii podarilo vypátrať vinníka, čo nás milo prekvapilo. Ešte príjemnejšie bolo počuť, že polícia chce na záchrane kalvárie participovať aj týmto spôsobom,“ dodala Vošková.
Na stavbu a údržbu kalvárie prispievalo v minulosti mesto, bohatí mešťania, ale aj jednoduchí ľudia. Na podobnom princípe by to mohlo fungovať aj dnes.
